Fľaša jedenásta: Korunka 15. január 2010 12:59 Seničan.sk vo svojom originálnom seriáli navštevuje senické krčmy. Themysteriousem zamieril na Staré sídlisko a navštívil Korunku.

A opäť, sotva sme sa pretreli šatkami po slnečných tvárach, zakývali sme fatamorgánam hojnej minulosti na pozdrav, a presunuli sa zas inam, zase inde skúšať, či nám načapujú to, čo sme si objednali. Pretože máme dlhý krok, vydali sme sa zo slovanskej Valhaly ďaleko na východ, kde v závetrí panelákov vítajú pocestných dve menom spriatelené prevádzky, Koruna a Korunka. No keďže inak veľmi spriatelené nie sú, a moderným vysedávačom, ktorí do šenku zavítajú až po správach, naklonená je otváracími hodinami iba menšia z dvojice kráľovských ozdôb. Ergo sum (teda sem) sme prišli a poručili prvé.



Do Korunky (len nijaké unáhlené uzávery) sa vstupuje cez betónovú terasu, kde na človeka dýchne atmosféra panelového leta. Za ňou nasleduje miestnosť s pultom a štyrmi, či piatimi stolmi, a prístenok s dvoma lavicami. Vnútro lokálu, podobne ako hrubozrnný vonkajšok, pôsobí studeným dojmom aj napriek pančuchovo okrovej farbe na stenách, lakovanému drevu a pultu obloženému tisícom relikvií od rozkysnutého Budhu (bódhisattvom už za štrnásť dní) až po vyhasnutý banícky lampáš, takže za nimi nevidieť ani čašníka, ani ponuku. Napriek tomu jeho prítomnosť v podniku, kde, ako sa nám stáva nezriedka, v nedeľu večer posedáva nanajvýš päť hostí z tvrdého štamgastovského jadra, matne tušíme, preto si sadáme do vedľajšej miestnosti, aby sme ho vylákali na svetlo.



Nadšený z toho nebol. Uvoľnenou, klopkajúcou chôdzou prišiel k nášmu stolu hneď vedľa tmavého boxu s veľkou nástenkou a nápisom Tipsport, a precedil úvodnú otázku. My, keďže si z profesionálneho hľadiska radi vyberáme, požiadali sme ho najprv o menü (?), ponukový lístok (?), cenník (?), až si nás napokon podozrievavo premeral (varuji vás, přicházíte možná zdaleka) a posunkom naznačil, že všetko, čo sa tu dá dostať, je zdokumentované na papieroch a plagátikoch, ktorými majitelia prispeli k nepriehľadnosti barového pultu. Pult je ďaleko, pýtame sa na ponuku pív. Starobrno a Krušovice. Dáme si obe. Zaplatíme ihneď. Niežeby sme chceli. Musíme (a víte jisto-jistě, že máte peníze?). Ale k pivu. Starobrno stojí 80 centov, piť sa, ako všade na tejto strane Moravy, dá len so seba-, prípadne osusedazaprením. Krušovice vyzerajú dôstojnejšie, bubliniek sa v nich však takisto nedohľadáte, pena padá skôr než marcovému snehuliakovi hrniec, a koľko stojí, neviem, cena sa síce dozaista nachádza na pultovej mozaike, ale stojte tam a opisujte číselká, keď na vás zazerajú, ako na agenta daňového úradu.



Čo poteší je ponuka zájedkov. Okrem štandardného sortimentu čipsov, chrumiek, krekerov, alebo tyčiniek, totiž zacítiť aj štipku ozajstného pohostinstva, keď odhalíme natlačený pohár s utopencami za éčko, a syrové korbáčiky, 23 centov kus. Tých sme dovedna spásli trinásť. Viac z tejto znamenitej, rýdzo slovenskej pochúťky nemali. Na utopencov nedošlo, ale vyzerali lákavo, takže až budete ďalšiu sobotu ráno hľadať, čím neutralizovať pohrebný sprievod v ústach (I felt a funeral in my head), šup-šup zase do šenku. Z voľne opretej tabule sme ešte zistili, že si môžeme objednať aj víno, rozmazané šmuhy zelenej fixky informujú o rôznych sortách domáceho sudového, keď sa zrakom dostanem k vychýrenej odrode „pezinské suché“, radšej sa rýchlo chopím svojho starobrna. Prevádzka je asi obľúbená aj medzi rodinami s deťmi, lebo žltá mraznička Prima (kto by neodolal!) je v zástrčke a dopoly naplnená nanukmi. Pre hladnejších aj langošmi.



Počiatočnú nedôveru obsluhy sme prelomili obligátnou otázkou, či si môžeme podnik nafotiť (aj záchody? záchody radšej nie) pre tých spomedzi našich čitateľov, ktorým slovný opis nestačí. Odvtedy bol pri nás každých desať minút. Ale vlastne to nebola nedôvera, čo sme prelomili, tú len zásobáreň novinárskych klišé priniesla pod ruky, skôr išlo o ľady povíkendovej liknavosti. Nedôveru, tú sme naopak posilnili zmienkou o našom domovskom portáli, a keď sa prázdnym hostincom rozľahlo majiteľovo spýtavé zvolanie „Seničan.sk?“, začali sme byť vďační, že sa účtuje ihneď. Netrpezlivejší si išli na záchod overiť legendu o odkrútenej točke na teplú vodu, zvyšok sa na záverečnú vo všetkej poslušnosti pobral do pristaveného vozidla.



Všetky fotky vo fotogalérii

Autor: themysteriousem (themysteriousem@senican.sk)
Foto: Kajo Krištofovič