Fľaša deviata: Café & coctails Charlie’s 16. december 2009 23:25 Seničan.sk vo svojom originálnom seriáli navštevuje senické krčmy. Náš recenzent Themysteriousem sa tentoraz vybral do Charlie´s.

A opäť inam. Zas do útule, rozložiť sa na kreslá, ruky podoprieť o drevený stôl a v prítmí kaviarenského prostredia rozumovať nad tým, či práve tu sa čapuje osudové pivo (bière fatale), alebo naopak nás tu ochotou a ponukou vystrábia z toho, na čo si vo vytržení unavený chodec pospomína idúcky domov zas raz po čase. My sme domovy poopúšťali, aby sme ostatnú nedeľu, ako nám láska k tradícii velí, zavítali tentoraz do kaviarne známej ako Charlie’s, teda po slovensky U Karola.



Ľudský mozog je úžasný orgán. Vie v pamäti uchovať neskutočné množstvo údajov, výjavov, čísel alebo slov, z ktorých potom dokáže tvoriť nespočetne veľa ďalších údajov, výjavov, čísel a slov. Je preto podivuhodné, že jestvujú slová, ktoré sa, napriek svojej etymologickej priezračnosti, celonárodne vzpierajú pokusom o správne používanie. Takže naposledy: kokteil je cocktail (nie coctail nie coctail nie coctail). Majú to aj na svetelnej tabuli, ktorú vidno už spod schodov elkovitého polostrova vyrastajúceho z budovy hotela Arli. Keďže sa prevádzka nachádza v rohu stavby, mohli si architekti dovoliť vtip v podobe interiérovej dispozície kopírujúcej tvar komplexu. Jantárové šero spĺňajúce najvyššie kritériá na osvetlenie kaviarne nás vovedie do dláždenej miestnosti so štyrmi, stoličkami obstavanými, stolmi a jedným vyvýšeným na piedestáli s hedonistickými kreslami v čiernej koži ani z Krstného otca. Na stenách Che Guevara (el Duffo o muerte!), postarší kubánski otroci rolujúci cigary a záľaha autentických, teda neškolených, kresieb v rámoch aj bez nich.



Prostredie na jednotku, ešte aj jednomiestne toalety sú oddelené paravánom (par avion), čo je veľká devíza prevádzky kaviarenského typu, súčasne nám to však vnukne predtuchu, že tu asi nie sme správne na ochutnávanie piva. Ale čapujú, tak si dáme. Plzeň za 1,49. Cena prislúchajúca značke aj prostrediu. Chuť... Azda bolo mojou výhodou, že nepatrím k najväčším fanúšikom trpkej zamatovosti Pilsneru, preto mi až tak neprekážala riedka, vyprchaná, až urinálne svetlá tekutina, ktorú predo mňa postavili. Plzeňanom by som tu na mieste obsluhy dvere neotváral (...dostal by si židlú do hlavy). Nealko pivo nezaujímavej značky je v ponuke tiež, väčšmi upútajú dve fľaškové alternatívy Kilkenny a Corona, jedno írske a to druhé tiež nanič. Niežeby sme ich ochutnali, nám stačilo čapované.



Od piva je už len krôčik k tvrdému alkoholu. Hrubizný ponukový lístok zahltí výberom štamperličiek rozdelených do podsekcií Whisky, Koňak... kaviarenským vysedávačom asi netreba dlho vysvetľovať. Najlacnejší destilát stojí euro, neviem, už aký, ale určite si ho nedávajte, spoločensky by ste sa tou cenou znemožnili, zato najdrahšie skoropoldeci vás vyjde na rovných 5,32 za „najuznávanejší rum na svete“ Millonaro. Keby mu aspoň správne meno uznali. Inak, rumov tu majú deväť druhov, takže námorníkom (Polly wants a smacker) sú dvere otvorené. Toľko k alkoholu, víno je opäť dôvod nechať si na koniec. Jadro ponuky tvoria už skôr spomenuté kokteily a káva. Značka Illy sa teší všeobecnej úcte, jej chuť u Charlieho štandard dodrží. Okrem espressa si môžete vybrať z ďalších dvadsiatich troch druhov. Ešte o jeden viac nájdete v lístku nealko miešaných nápojov, dali sme si Have-a-nice-day a zamľaskali. Alkoholom potúžených kokteilov je dokonca tridsaťpät, plus šesť mojít, z toho jedno na horúci spôsob. Nič pre nerozhodných (kam? tamčitam?), resp. niečo pre nerozhodných, ktoré stojí dve eurá a čašníčka vás ním prekvapí, v prípade, že máte na starosti lepšie veci, než vyberanie šejkov. Čaj Whittington, podľa lístku „pravý“; čokoláda Eraclea, hustá, sladká, so šľahačkou alebo bez.



Vinári majú možnosť si vybrať z troch vínnych kariet. Z Radošiny, Hlohovca (Food farm) a Pezinka (Pavelka). Na posledne menované nemáme, Štepkovci nás odradia nepraktickými drevenými (jozxyqk) doskami, vyberáme preto Alibernet, neskorý zber, 2007 (9,19) z radu Golguz. Degustácii na skúšku predchádza prinesenie troch pohárov s logom vinohradníctva a naliatie cez fóliovú násadku pre nešikovných. Uchopím pohár nesprávne nad stopkou a zdúpniem. To ste mali v chladničke?, opýtam sa žartom. Odpoveď ma schladí ešte väčšmi než asi osemstupňový alibernet. Nuž, tak či je dobré vám poviem asi o dvadsať minút, pomyslím si, napriek tomu nechám naliať. Po vyrovnaní teploty s okolím je víno špičkové. Už len syr chýba, objednáme si teda zvláštnu položku „syrové uzlíky“ za euro. Nechcete radšej dva? Dva uzlíky? Dva sáčky. Prečo? Lebo jeden je malý. Aký je to „malý“? Taký, nie moc veľký. ... Po mojom ironickom „aha“ sa čašníčka oduje a prinesie misku s asi dvadsiatimi drobučkými uzlíkmi pareného syra. Znamenité. Bez irónie.



Autor: themysteriousem (themysteriousem@senican.sk)
Foto: Kajo Krištofovič