Fľaša šiesta: City Café 18. november 2009 21:11 Seničan.sk vo svojom originálnom seriáli navštevuje senické krčmy. Themysteriousem si to tentoraz zabrúsil do City Café. A pretiahol záverečnú o dve hodiny.

Za jeden z najväčších výdobytkov demokracie považujem možnosť nemusieť. Voliť, mávať, angažovať sa, držať sa nalinajkovaných scenárov. Hoc‘ aj svojich. Preto dnes nezačínam, ako obyčajne (surrender your innuendo), a neponúknem úplne štandardnú recenziu. Najväčšmi, a zásadne sa bude líšiť tým, že sme tentoraz nenavštívili prevádzku v tichý čas nedeľného podvečera, ale, ako sa neskôr ukázalo, v nadmieru bujarý predvečer osláv výročia nežnej revolúcie, inak povedané, večer, keď nik nemusí ráno vstávať.



Poloha kaviarne City Café (ty si jedinááá, z nááás...) neprospieva síce návštevnosti, zato výdatne preverí kondíciu tých, ktorým sa nechce čakať na výťah na tretie poschodie. Odmenou im je možnosť v letných časoch si vychutnať pohľad na zmrzlinovú panorámu Senice, cez zimu sa tu len fajčí. Vnútri vás so zapálenou cigaretou radi neuvidia. Interiér pozostáva z jednej veľkej miestnosti kaviarenského vzozrenia, kde polnočná modrá na čalúnených opierkach vhodne dopĺňa lenivý odtieň dreva (já bych se válel). Už len trochu stlmiť osvetlenie, ktorého je na kaviareň možno priveľa. Toalety sú dômyselne oddelené esíčkovitou chodbou, takže nik nemusí vedieť, na ktorý záchod a s kým idete. Na pohľad ešte zaujme vyvýšený kút s mäkkými kreslami a dlhším stolom. Zrejme VIP.



Spôsobov, ako ohúriť zákazníka sme si už na našich potulkách zažili viacero, no jeden spoľahlivý, často vídaný v reštauráciách typu VNV (viacej je niekedy viacej), menej už v kaviarňach, je snaha zapratať ponukový lístok až po okraj, prípadne ho ešte aj naklonovať. Tu ich na stole ležalo sedem. Dvadsaťtri druhov káv možno v kafetérii až tak veľmi neprekvapí, dvadsaťdeväť nealko nápojov už trochu vrások narobí, tridsaťjeden, resp. tridsaťdva čokolád na dvoch zvláštnych cenníkoch šokuje. Ak vás prepisy čísloviek iritujú, je to správne, podobne sa budete cítiť aj pri listovaní ponukami v City Café. Už len minerálok tu majú na výber päť. Dosť, stačilo, (ya basta),doneste mi pivo.



Čapovaná Čierna hora (86) má desať stupňov, bodov za kvalitu tak sedem. Pivári chodia inam, a keď už sa pípa raz za čas roztočí, vynesie na povrch mok žblnkavý, akomak kvasnicový, od rúrok železitý a striedmo pichľavý (teď tu byl, nějakej Jedlík). Na pomoc príde ponukový lístok s fľaškovými černohorcami. Ochutnali sme všetkých šesť (bujarý, no, veď vravím), a každé malo čo povedať, pre krátkosť však konštatujme len to, že so zvyšujúcim sa stupňom, zlepšuje sa aj chuť. I do života. Šestnástka je už pre istotu len tretinková. Víno (43) poteší menej, znalca asi vôbec, značku som si radšej neoveroval. Ponuka destilátov je rozvetvená, delená na podkapitoly: whisky, likéry, koňaky, liehoviny Černá hora a... destiláty. Rýchlo sa opiť môžete za ceny v rozmedzí 63 centov až 7,99 eur, len tou hornou hranicou nie som si istý, lebo nedbalé poznámky neudávajú jej nositeľa. Ostatne, opite sa za koľko uvážite.



Čašníčka vám v tejto bohumilej činnosti bude viac ako nápomocná, zatváraciu hodinu posunula z desiatej na jedenástu, potom na dvanástu, ďalej poznámky mlčia, pamäť... (mea culpa, mea culpa). Slovom, náš zákazník – náš pán v na Senicu veľmi zriedkavej praxi. Či bude obsluha taká milá a ústretová aj na nenovinárov si môžete overiť sami naživo, alebo aj z rozhovoru, ktorý majiteľka prevádzky redakcii Seničana.sk ochotne poskytla. Len tú pamäť vám asi už nik nevráti.



Viac fotiek vo fotogalérii
Na nápad s Čiernou Horou sme sa pýtali majiteľky

Autor: themysteriousem (themysteriousem@senican.sk)
Foto: Kajo Krištofovič