No ideš, aby sme stíhali.
Hmhmhmhmh (jem zmrzlinu a je studená:)) :):) Zaujímavé. Ľúbim zmrzlinu.
Kde si sa narodila? V Bratislave, síce tu nebývam ani nežijem, :) ale som rodáčka z Bratislavy. Zopár rokov žijem mimo Slovenska :).
Predpokladám, že základnú školu si absolvovala... Predstav si to :). Stihla som.
Strednú už nie? Strednú nie. Strednú som si dorábala teraz.
Teraz? Hej, som čerstvá maturantka:). Dorábala som si ju posledných 5 rokov. Vzhľadom na to, že sme bývali každý rok v inej krajine, nebolo to vôbec jednoduché. Podarilo sa mi to až v 30-ke. Bola som veľký rebel. Čo bolo pre iných povinné, pre mňa nie. Mám život trocha naopak. Vždy som išla hlavou proti múru, čo dnes aj ľutujem. Vyberala som si ťažšie cesty. Až moje deti ma naučili, aby som si život zbytočne nekomplikovala.
Ako sa prejavovalo tvoje rebelantstvo? Chodila som do triedy s Igorom Kmeťom na hotelový manažment, teda skôr mimo triedy. :) Ja som spievala, Igor hral. To bola naša škola. Ja som ju konečne dorobila - na rozdiel od Igora. :)
Prečo si nedokončila školu? Išla som do Prahy zarábať si ako modelka. Fotila som reklamy, módne prehliadky som nerobila, lebo ma nebavili. Zarábala som peniaze, aby som sa mohla venovať spevu. Nemám problém o seba sa postarať. Manžel mi vraví, že keby mal inú ženu, asi by mu z účtu ubúdalo. Pri mne mu pribúda.
Celý život sa mi od malička točí okolo spevu. Mám dokonca absolútny sluch.
Vážne? Naozaj :), v siedmych rokoch som zahrala na akordeón Nabucca.
Študovala si spev? Až teraz sa tomu vážnejšie venujem.
Vieš hrať na gitaru? Gitara ma neoslovila, skôr ten klavír. Husle milujem, saxofón. Túžila som vedieť hrať na veľa nástrojov.
Cvak! Ale to sme sa nedohodli! :)
Veľmi to prežívaš... teraz hej. Nemám rada takéto fotenie. Tak počkaj, nech sa naštelujem. To budú fotky - jedla zmrzlinu. :)
Mala si kapelku? Áno. Začínala som v Košiciach, kde sme založili prvú dievčenskú skupinu na Slovensku, Angels. Myslela som si, že v Košiciach pre mňa začína nový život:).
Mám veľmi túlavé topánky. Neskôr som odišla do Budapešti, kde som spievala s kapelou Charons Boat. Bola zo mňa rockerka. Chalani boli úžasní, dali si ma vyveštiť. Oslovili ma, že ja musím s nimi spievať. Zažili sme kopec srandy, možno aj preto, že som im veľa nerozumela. :)
Spievala si po maďarsky? Nie, slovensky.
Skladáš si sama piesne? Skladám si hudbu aj texty. Pomáha mi Saša Okálová a Tomi Popovič.
Máš súrodencov? Brata, má 16 rokov.
Nie som exhibicionistický typ. Postaviť sa pred ľudí mi vždy robilo veľký problém. Aj keď ma to o tri minúty prejde. Let´s dance bola pre mňa veľká skúška. Nielen čo sa trémy týka. Písalo sa , že mám vplyvnú mamu, ktorá ma tam presadila. :) Odvtedy jej aj doma niekedy vravíme „vplyvná mama“. :) Stala som sa terčom bulváru, čo nebolo príjemné. S odstupom času sa na tom smejem, ale vtedy som sa bála zobudiť od strachu, čo si o sebe zasa prečítam. :) Bola som pripravená, do čoho idem, ale nečakala som, že to bude až také náročné. Čítať o sebe negatívne správy ma nebaví. Som človek, ktorého baví život a vážim si ho.
Čo to máš za koliesko? To je výhra za Let´s dance. Síce ma nehrajú v rádiách, ale mám takéto krásne šperky.
Nevymenila by si to? :) :) Budem sa snažiť a robiť všetko pre to, aby sa moje pesničky do rádií dostali. Aby to išlo samé, aby si to ľudia pýtali. Let´s dance mi trošku pomohlo v tom, že nie som vnímaná len ako manželka futbalistu.
Ako ste sa zoznámili s manželom? Tri roky predtým, ako sme sa spoznali, som bola spievať v jednom klube v Bratislave. Môj manžel vraj vtedy povedal svojmu manažérovi, že prečo ja nemôžem byť jeho žena. O tri roky sme sa stretli, náš vzťah vzplanul veľmi rýchlo. Zakrátko sme chceli spolu dieťa a za osem mesiacov sme sa brali. Telenovela:).
To bolo veľmi rýchle... Ja som zásadový človek, nikdy v živote sa nevydám tehotná, nikdy po krátkej známosti. Vždy som mala dlhé vzťahy. Mala som ťažkú stratu priateľa.
Niekto zomrel? Áno, práve v Senici. Je to pre mňa osudové miesto. Pred 10 rokmi sa môj priateľ vracal domov a pri cintoríne ho zrazil kamión. Bola to pre mňa dosť veľká rana. Dva roky som nežila, skôr prežívala. Verím, že je niečo medzi nebom a zemou. Verím na osud. Môj manžel je akoby dar za to všetko prežité.
Povedala som si, že v Senici v živote vystupovať nebudem. Pritom mám rodinu v Osuskom, na Myjave, v Senici.
V čom podnikáš? Mám firmu, je to dedičstvo po nebohom starom otcovi, ktorý bol jedným zo zakladateľov kožiarskeho priemyslu v Československu. Bol riaditeľom Kožatextu. Dedko na dôchodku vymyslel špeciálne spracovanie kože, na ktoré vlastním patent.
Som pravdovravná. Nenávidím klamstvo.
Pravdu nemajú ľudia radi... Neznášajú ju. Veľa krát ti môže ublížiť. Toto bol môj najväčší problém. Dlhé roky som sa učila milosrdnej lži. Nikdy som to nevedela.
Naučila si sa? To musíš vedieť, keď máš deti.
Takú milosrdnú lož som počul u veterinára, keď som bol s dcérou kupovať krmivo. Ležal na zemi psík. Vraj preto, že zjedol veľa čokolády. Lenže čokoláda to nebola. :(
Naučila si sa? To musíš vedieť, keď máš deti. Bola som vychovávaná v pravde a rovnako učím svoje deti.
Koľko majú rokov? 3 a 5.
5 rokov má staršia? Áno a 3 roky má mladšia. ((Na tomto som sa pri písaní dobre pobavil:), až mi slzy tiekli.))
S Robom si asi tak 6 rokov. Krízový siedmy? Ja si takéto veci nepripúšťam.
Po svadbe si manželovi trošička prispôsobila život...Trošička?:) To sa nedá trošička, keď prídeš do cudzej krajiny, kde si zrazu sám. Bez rodiny, priateľov. Všetko prebehlo veľmi rýchlo. Veľmi rýchlo sme čakali prvé dieťa. Pevne verím, že keď moje deti vyrastú, budeme niekde inde. Začneme si sami seba vážiť ako národ.
Manžel bol aj pri pôrode? Samozrejme. Pri obidvoch a dokonca cisárskych rezoch. Natáčal celý priebeh kamerou. Dodnes som si to nebola schopná pozrieť.
Prečo? Neviem, či sa chcem pozerať na to, ako mi niekto reže brucho.
Škoda, že si neužil normálny pôrod... Nemôžem rodiť normálne, pretože mám na sietnici nádor. Keby som tlačila bábätko, mohla by som oslepnúť. Takéto veci neriskujem, bolo by to nebezpečné. Zatiaľ je to dobré, nie je to zhubné. Nezväčšuje sa, ani sa nezmenšuje. Bolesti nemávam, na adrenalínové športy však môžem zabudnúť. Neľutujem to. Je to tak, ako to je.
Ako ti na to prišli? Operovali mi zrak kvôli veľa dioptriám. Vtedy mi na to prišli.
Teraz vidíš dobre? Hej, ale mala som veľa dioptrií, 6 a pol až sedem. Keď prišiel otec do izby, občas som povedala – ahoj, mami. Ozvalo sa len, to som ja. (Paťa to zabručala ako medveď.) Tak som bola slepá. :)
Koľký si vlastne ročník? 79.
Hmmm Čo? Počítaš?
Rozmýšľam, čo by som sa ťa zaujímavé opýtal? No?
................ Ideš!
................... (( strhávam tému na Patinu webku,,, Paťa potrebuje človeka, ktorý by sa o ňu staral,,, o tú webku samozrejme,,, pridával novinky, sledoval informácie, rýchlo fungoval,,, je krásna,,, tá webka samozrejme,,,zatiaľ tam však toho veľa nie je ))
Pseudonym Paris už nepoužívaš. Hmmm
Počul som to meno, ale len tak matne. Nejako to zašumelo a potom nič. No, šumelo to dlho. Dnes mi to už novinári nerobia, ale kedysi sa mi bežne stávalo, že mi volali a chceli Paris. Ja reku, to musíte volať asi do New Yorku alebo do L.A. :) Moja Paris je spojená s priateľom, ktorý už nie je medzi nami. Bola to spomienka na neho, ktorú som si dala. Nikdy v živote naňho nezabudnem. Neviem, aké by to bolo, keby bol osud iný. Jednoducho to vzniklo spontánne. Pár dní pred tým, ako sa stala tragédia, som si hľadala pseudonym. Nechcela som vystupovať pod svojím menom, aby sa to spájalo s mojou rodinou. Aby to niekomu ubližovalo. Chcela som sa trošku odbremeniť. Hľadali sme niečo zaujímavé, čo by sa hodilo k môjmu menu. On mi navrhol Paris, že je to pekné, spája sa to s mestom, ktoré zbožňujem. Volá sa tak úžasná francúzska spisovateľka. Proste trafil to presne. Váhala som troška, vravela som si, že je to trápne. Patricia Paris. Znelo to zvláštne, aj keď sa mi to páčilo. Akonáhle Marek odišiel, bola to prirodzená vec, ktorú som urobila. Nechcela som v tom období veľmi spievať, a keď som si to dala za meno, ešte v ten deň som dostala úžasnú ponuku od klubu v Prahe.
Dnes už mám iný život, odvtedy prešlo desať rokov a nechcem, aby sa moja minulosť spájala s prítomnosťou. Nemyslím to v zlom, je to úprimné, nechcem nikomu ubližovať. Mám muža, ktorého milujem, dve krásne deti, svoje meno. Som hrdá, že môžem mať za menom Vitteková, som hrdá na svojho muža, ktorý je úžasný človek.
Kariéra futbalistu nie je dlhá, možno sa časom on obetuje pre teba, úlohy sa vymenia... Robo vraví, že keď skončí s futbalom, bude mi robiť šoféra.Teraz sme mali obdobie, keď sme sa štyri mesiace nevideli. Bolo to veľmi ťažké, ale na druhej strane sme si overili, aký je náš vzťah silný. Dosť silný na to, aby nám ho niekto rozbil. Ja tomu verím. Asi som naivná, aj keď vidím okolo seba veľa rozchodov, ale cítim, že žijeme iný život ako ostatní.
Ako vidíš svoju budúcnosť? Ružovo :). Odkedy som manželkou futbalistu, budúcnosť sa veľmi ťažko plánuje. Starám sa o všetko, na čo Robo nemá čas. Môj život sa točí okolo manžela a ja netuším, kam nás vietor zaveje. Prijala som ponuku do Let´s dance, aby som ukázala, že aj manželky futbalistov sú len obyčajné normálne baby, ktoré možno majú oveľa viac práce ako niekto iný. Musíme sa vyrovnávať s vecami, ktoré by niekto iný nezvládol. Chcela som ukázať seba ako človeka. Nie je to len o drahších kabelkách. Manžel nie je často doma, chodí na bázy. Každé tri roky meníme krajinu, v ktorej žijeme. Musíme si zvykať na inú kultúru, jazyk, nové školy, nových ľudí. Víkendy trávime väčšinou sami. Nie je tam naša rodina, priatelia. Momentálne neviem, kam pôjdeme. Rozhodne sa to až po majstrovstvách. Neviem ani teraz, čo sa bude diať. Najhoršie na tom býva, že je to zo dňa na deň. V jeden štvrtok som dostala ponuku. Zavolalo mi vedenie televízie Markíza, či by som neprijala ponuku do Let´s dance. Zľakla som sa, čo by som tam ja robila. Odmietala som.
Na druhý deň dostal manžel ponuku ísť na hosťovanie do Turecka. Nerozumel si s trénerom vo Francúzsku, nehrával. Chcel ísť na MS, vedel, že musí hrávať. Povedal mi, že asi to tak má byť. Aby som skúsila Let´s dance, dokončím aspoň album. Tomi Popovič bude práve doma. Je to výborne načasované. Dorobím si maturitu, všetko čo potrebujem.
Rozumieš trocha futbalu? Myslím, že viac ako trocha. Ja som jeho najväčší fanúšik rovnako ako on môj. On v jednom kuse počúva moje pesničky a týra tým všetkých kamarátov a spoluhráčov. :)
Máš pomocníčku v domácnosti? Nie, nemám. :) A keby som aj mala! Na celom svete je to normálna vec. Keď má niekto málo času, tak ho chce stráviť s rodinou. Keď sa mi narodila dcéra, bola babička u nás, rodina mi pomáhala. Alebo kamarátky. Urobili si dovolenku a zároveň mi pomohli.
Aké starosti sú spojené s častým cestovaním? Začína to s ubytovaním, ktoré sihľadáme sami. Vybavovanie škôlok. Pre nás školy. Musíme sa naučiť nový jazyk. Môže sa zdať, že je to super cestovať po celom svete. Ale bez detí. Je im veľmi ťažké vysvetliť pri lúčení, že tých, čo poznali, už asi nikdy neuvidia. Oni nechápu, prečo nemajú priateľov. Deti majú len nás. Nemôžem dovoliť, aby si na niekoho zvykli, pretože je to potom o veľkom plači. Prečo nemôžeme ísť za kamarátkou? Lebo je tisíc kilometrov ďaleko, ale ona tomu nerozumie. Veľakrát majú zmätok z reči. Ľudia vidia len pozlátko, nevidia cestu, ako sme k tomu prišli.
A moje texty sú pomedzi tým. Píšem ich väčšinou v noci alebo cestou vlakom. Sú o živote medzi riadkami. Nemám rada plytké texty. Mám rada príbeh. Som odchovaná na šansóne, mám veľmi rada Hanu Hegerovú. Mám dva šansóny na albume. Prešla som si všeličím - rockovou scénou, dancefloorom, popom, R´N´B. Stále vystupujem v Prahe, plním si ako keby vnútorný pocit.
Kedy bude hotový album? Asi až pred Vianocami. Mám jednu prekrásnu vianočnú pesničku.
Spievaš pieseň pre futbalistov, nie je príliš smutná? Aby sa nám chlapci nerozplakali...A predstav si, že nie. Môj manžel si to vypočul a poďakoval sa mi. Má pri nej pocit, ktorý potrebuje. Nie je to pieseň pre futbalových fanúšikov. Ale pre ľudí, ktorí sa venujú športu. Je to moje vyjadrenie. Chalanov poznám skoro všetkých osobne. Viem, čím všetkým si museli prejsť. Len tí najlepší to vydržia. Keď niekto príde a povie, že mal počas vystúpenia zimomriavky, cítim veľa pozitívnej energie, to ma veľmi teší.
Máš nejaké zimomriavky aj pre Senicu? Pripravujem tanečné vystúpenie. Mám úžasnú tanečnú skupinu. Vybehnú tam baby v podprsenkách, v kostýmoch Rio de Janeiro.
To je ono, výborne... Dúfam, že sa to bude páčiť, že ma zoberú úplne normálne.
Ďakujem za rozhovor. Konečne? :)
Môžeme pokračovať... Som nesmierne vďačná ľuďom, že ma tak podporovali v Let´s dance. To sú pocity, kedy zabúdaš na všetko nepríjemné. Už stop, nefoť, vyzerám ako vygrcané lečo...
Dňa 12.6.2010 sa zhováral a fotil Ravando Mexa. Pridal: senican.sk
SkiFi
20:29, 29. 06. '10 |
pekny rozhovor super! [reaguj]
oliverka
19:08, 21. 06. '10 |
Hm, Patricia ma prijemne prekvapila. Snazila som sa rozpomenut na tu osudnu havariu spred 10 rokov, ale akosi mi zlyhava pamat. Asi starnem :o) [reaguj]
|
SeLebrity Underground
Parkujem ako kráľ Lacov sprievodca po krčmách
Loading...
Senicansk Channel
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
SkiFi





