OTVOR FILTER
 
 Kde bývate? V Sotinej od roku 1982, za zimným štadiónom. Akú školu ste vyštudovali? Poľnohospodársku školu, kedysi som závodne plával.
Úspechy boli? Nemusí byť úspechom stať sa majstrom sveta, ale niečo, čo si dokázal ty sám. Ľudia majú radi úspešných.
Vy nie ste úspešný? Úspešní sú tí, ktorí sa nemusia báť, že ich niečo dobehne.
Koľko ľudí ste naučili plávať? Veľké množstvo ľudí. Teraz sa dá niečo zistiť, už si to trošku sledujeme. Je toho dosť. Bývalý okres sem chodí celý. Ale mňa čísla nikdy nezaujímali. Štatistiku nech si robí niekto iný. Ja som skôr rád, že sa nám nikto neutopil. Tým si mastím pupok. O tých, čo prešli výcvikom, už som nepočul - a to je dobre. Máme tu na 60 detí, 5 trénerov, plavčíka a ešte sú tu učitelia ako dozor. O čom sa bavíme? Základ je bezpečnosť. Nie je až tak dôležité, koľkí sa naučia plávať, ale aby sa nikto neutopil. Aj tak ostáva riziko, že sa môže niečo stať.
 Plávate? Ešte som Vás nevidel. Ale áno, musím sa udržiavať, mať určitú kondičku.
Koľko dĺžok je udržiavanie? Ak nie som chorý a som v poriadku, tak 40-60 dĺžok denne. Pre mňa je to relax, potešenie. Vraví sa, že plavec je drevorubač J.
Ako často sa mení voda v bazéne? Každého pol roka. Za 10 dní sa obmení 500 kubíkov vody. Ale teraz mi povedz, ktorá voda zostane a ktorá sa prečistí? Nová zostane a stará odíde? J
Kedysi boli čiapky povinné... Áno, myslím, že to malo svoje opodstatnenie. Ale prišla nová doba, ktorá nehľadí, čo a ako, ale komerčne. Iní rozhodujú a iní si to odpracujú.
Nemali ste ambíciu rozhodovať? Nie, toto je život, pri bazéne. Nie v tej kancelárii. Život nie je o rozhodovaní od stola. Prežijem si s deckami všetko. Začiatky, keď plačú, až po záver, keď sa smejú a plávajú. To ti nikto nedá.
Tam, kde sú dvaja dospelí, chce byť vždy niekto šéfom.
Doma kto je šéfom? To je zaujímavé, nikdy som to takto nebral. Čo môžem šéfovať, keď od ôsmej som na plavárni a vraciam sa o deviatej večer. Denno-denne. Môžem šéfovať? Nie je to za každú cenu sedieť doma u telky. Doma si potrebujem oddýchnuť, nabrať síl. Decká vycítia polovičatosť na druhý deň. Nemôžem byť prehnane náladový. Žijem robotou, súkromný život zaujímavý ani nemám. Som dosť veľký suchár. Nepijem, nefajčím. Má to svoje výhody. Keď sme chodievali na zábavy, ostatní, čo pili, sa pobili, ale ja nie. Lebo všetci vedeli, že ja som si prišiel zatancovať. Teraz už nemám čas na priateľov po práci, je to náročné.
 Boli ste nominovaní ako športovec roka v Senici? Dva krát. Vo februári mi dali plaketu a koncom roka som musel opustiť plaváreň J. Musel som odísť.
Prečo? Neviem. Na jednej strane ťa chvália a na druhej ťa fackajú. Baví ťa to? Niekomu vyhovieš a niekomu nie. Nečakaj od ľudí dobro za dobro.
Radíte mi, aby som bol zlý? Nie, nie. Keď si dobrý, vadí to niektorým ľuďom, závidia. Za dva roky ma riaditeľ zavolal späť. Tak som sa vrátil vo februári a rok na to ma opäť ohodnotili plaketou J. Nie je problém byť dobrý, ani najlepší. Stačí, keď do toho vložíš viac ako druhí. Keď máš zamestnanie aj ako koníčka, tak si frajer. Mňa to baví, rád to robím, som spokojný. Poznám určité spojitosti medzi vodou, ako sa voda robí, ako sa čistí, akým systémom funguje plaváreň.
Boli ste komunista? Nie, ale v SZM som bol ako vedúci turistického krúžku. Páčilo sa mi to, chodievali sme do Skalických hôr. Mňa nezaujíma politické presvedčenie, ale aký si človek. Dobrý, či zlý.
Štrngotali ste kľúčikmi v 89-tom? Nie, robil som. Nepovažoval som to za riešenie, ale niečo sa zmenilo. Niečo zlé odišlo, aj dobré odišlo. Podstata je v tom, že do rovnakej vody nevlezieš, voda sa mení.
Oslovujú Vás tréner alebo plavčík. Nie je to strata identity? Určite je, ale je to jednoduchšie pre žiakov aj učiteľov. Predstav si, že by si každý deň počúval svoje meno. Veď by ti to išlo na nervy. Takto mi to ani nepríde. Aj dospelý mi tak vravia „pán tréner“ J. Som už od toho odosobnený, zostáva len tá funkcia. Strácam sa v dave. Nie som osobnosť J.
 Bradu ste si niekedy oholili? Raz, ešte veľmi dávno, mám ju asi od vojny. Zdalo sa mi to pohodlné, nešlo o nejaký imidž.
V miestnosti pre plavčíka máte posteľ... J To si ja nemôžem dovoliť, vieš ako som tu sledovaný J.
Potápačské kurzy robíte? Áno, je to komerčná záležitosť. Urobil som si kurz v Senci na jazerách. Musel som plávať do 10 metrovej hĺbky bez prístroja. Dole čakali s prístrojom, kde som sa nadýchol a išiel zas hore. Bývalo tam väčšie riziko, dnes sa to už takto nerobí. Ale keď zachraňuješ, vždy improvizuješ. Bezpečnosť nemáš na blízku.
Nehrozilo pri zachraňovaní, že ste sa mohli utopiť? To riziko je tam vždy. Viem sa obrániť. V kurze záchranárov sa učia aj oslobodzovacie a uvoľňovacie chvaty na obranu vo vode. Zaujímavé, keď sa nič nedeje, nevšímam si. Ale ako sa niečo udeje, okamžite reagujem. Podvedome.
Na Kunovskej priehrade som zachránil rodinku. Boli trošku obéznejší. Ako si sadali, čln sa začal prevracať. Ešte v skoku som stihol zachytiť ich syna. Spolu sme išli až na dno, odkiaľ sme sa odrazili nad hladinu. Potom som sa vrátil pre ženu, ktorá sa zachytila vlasmi do člna a nakoniec pre muža, ktorý sa udrel do hlavy a bol trošku zmätený. Prvé, čo ich zaujímalo bolo, kde majú klobúčiky a okuliare. Tak im ich potápač vyhľadal. Spokojní a bez slova odišli.
 V Šaštíne som vyťahoval utopeného. Bol vo vode niekoľko dní. Keď upadlo napätie a stres, dostal som neskutočnú potrebu sa umývať. Kožu by si som zodral z rúk. Doma som sa dlho sprchoval, striedal studenú a teplú vodu.
 Nie je pre mňa problém, keď niekto príde s požiadavkou naučiť sa plávať. Tomu rozumiem, tam si verím. Ale v bežnom živote som sa často stretol s tým, že ľudia ubližujú, podrážajú nohy. Málokedy sa ti stane, že napíšu o tebe normálne.
 Máte zlú skúsenosť s rozhovormi? Áno, napríklad rozoberali, aký som mal pocit, keď som učil plávať telesne postihnuté dieťa. Aký to bol pocit, keď som ho chytil do rúk... Mne sa to zdalo akési uletené, choré. Ja som ho učil plávať. Nad takými vecami som vôbec nerozmýšľal. Rozumieš?
Ja hej, mám špeciálnu pedagogiku. Tam bolo dôležité, aby dieťa získalo nejakú dôveru vo mňa. To je základ. Preto nemám rád negatívne články o mne. O to viac sa musím potom snažiť, dokazovať a bojovať. Zažil som situáciu, ktorá mňa ovplyvnila. Robím všetko preto, aby som sa s tým vyrovnal. Niekedy sa mi to darí viac, inokedy menej. Môžem na to deň, mesiac, rok-dva zabudnúť. Ale v živote nastanú situácie, ktoré mi to pripomenú.
Stále máte z toho traumu? Áno, mám a nedá sa toho zbaviť.
Príliš si to beriete. Jasné, že si to veľmi beriem. Každý problém je osobný.
 Je tu kopa ľudí v neistej situácii, v politickej neistote. Do demokracie sa treba dopracovať. Je to dlhodobá záležitosť. Väčšina ľudí chce schovať svoje starosti, svoje problémy, za starosti druhých. Keď som sem prišiel, vysádzali sme stromčeky v areáli plavárne. Burina bola vyššia ako stromy. Snažil som sa byť nie dobrý, nie vynikajúci, ale najlepší. Postupom času to prerástlo do niečoho iného. Čím si lepší, tým viac sa začnú ľudia o teba zaujímať. Niektorí ti začnú podrážať nohy. Buď ti závidia, majú radi škodoradosť alebo sú samoľúbi. Ako môže obyčajného plavčíka poznať celá Senica?
Byť hore je osobný pocit. Kto iný ťa môže ohodnotiť? Niekto ti povie - si dobrý. Druhý ti za to isté povie - ty vajčák jeden namyslený. Pre mňa nie je dôležité, koľkých som naučil plávať, ale či som splnil svoje očakávania. Či som do toho vložil všetko. Či môj prístup, hodina splnila, čo mala. Je to vnútorný pocit - o tom sa nedá veľmi rozprávať. Čím vyššie som šiel, o to viac som cítil potrebu vzdelávať sa a zdokonaľovať. Ako tréner, inštruktor, potápač. Svoju prácu nevykonávam len ako svoje zamestnanie. Mňa proste baví. Keď sa dieťa naučí plávať, keď ťa pozdraví, to sú tie odmeny, neviem či toto ťa zaujíma...
Každý život má svoje tajomstvá. Pozeráš na ľudí, ako plávajú, všetko majú pred sebou. Niektorí chodia kvôli chudnutiu, odpočinku. Môžeš si povedať, že sú unudení, ale oni sú plní očakávania všetkého možného. V každom je kus životnej filozofie. Keby ľudia o sebe vedeli, čo si jeden o druhom myslia, možno by to bolo zaujímavejšie. Keď prídeš do určitého veku zistíš, že kde len sa dá, sa ti snažia podraziť kolená. Buď si bez chrbtovej kosti a ťažíš zo všetkého, alebo sa snažíš ako-tak prežiť. V živote je niekedy zlé obdobie, ktoré musíš preraziť a ísť ďalej. Keď sa ti začne troška dariť, zabudneš, potlačíš to a keď to najmenej čakáš, tak ťa to dobehneJ. V živote sú situácie, kedy musíš vedieť, kam patríš.
 Dňa 28.3.2010 sa zhováral a fotil Ravando Mexa. Autorizované Milanom Jamrichom.
Pridal: senican.sk   
kuscukru
12:17, 06. 06. '10 |   
Milý Ravando! Ohromný rozhovor, som rada, že si si na rozhovor vybral skutočnú osobnosť .
Moje deti naučil Milan plávať a poviem vám, plávajú ako bohovia :-) Nech by som ich učila neviemako, mne by sa to tak nepodarilo, dýchanie, štýl, radosť pozerať! Začali chodiť na plávanie od malička, doteraz sa plávaniu venujú rekreačne.V oddieli sa naučili disciplíne, lebo tú Milan odjakživa mal. Na hodiny chodili radi, lebo to nebolo len o drine, ale aj o radosti. "Plávanie podľa Milana" hodnotím vysoko. Iste, nájdu sa aj závistivci, ale tí sú všade, Milanova práca hovorí za všetko. Som rada, že ho negatívna skúsenosť nezlomila a že sa do plavárne vrátil, bez neho si plávanie v Senici ani neviem predstaviť. [reaguj]
lacika
08:48, 04. 06. '10 |
Ravando super, sice nerad by som ta prechvalil, aby ti to nestuplo do palice, ale fakt sa lepšíš, len tak ďalej:) [reaguj]
pero
22:02, 03. 06. '10 |
VON Z VODY :D......to som si nemohol odpustit....inak super rozhovor, konecne jeden inteligentnejsi
[reaguj]
xxxxxx
21:24, 03. 06. '10 |
mna naucil plavat, a myslim si ze bol perfektny trener. A to ze hukal nebolo vobec na skodu :D. Takeho cloveka si treba vazit. [reaguj]
ravando
16:11, 03. 06. '10 |
Vy nie ste úspešný?....najprv y, potom i , a nakoniec opäť ypsilon, čo slovenčinár to iné y,i,,, zmenil som aj písmo, za čo som dostal vynadané, vraj je detinské a iba na posmech :( ,budiš,,, jednoducho len hľadám formu, s ktorou by som bol spokojný a bez experimentovania sa k nej nedopracujem ... zmenil som aj názov na Pod kožu, ktorý trefnejšie popisuje, o čo mi vlastne v rozhovoroch ide... [reaguj]
HulaHop
17:09, 03. 06. '10 |
Tak potom to nie sú dobrí slovenčinári... :-)
Vážne, trošku o tom viem, pri vykaní je určitý slovesný tvar vždy v množnom čísle, ale prídavné meno sa zhoduje v rode a čísle s osobou, ktorej vykáme (Pán Novák, boli by ste taký láskavý...?) Pozri sem: http://bizarnezachody.files.wordpress.com/2009/07/bizarnezachody_ing_nesti ale nájdeš to aj v každých Pravidlách slovenského pravopisu
HulaHop
17:11, 03. 06. '10 |
Ale rozhovor je to inak dobrý a zaujímavý, akurát ma mrzí, že niektoré veci zostali nedopovedané. Nuž ale, každý má svoje tajomstvá...
oliverka
19:20, 03. 06. '10 |
HulaHop, dakujem - zasa som o cosi mudrejsia :o)
Aj mne sa rozhovor paci - urcite mi je jeho protagonista blizsie nez pan Katreniak, v ktoreho blizkosti som zila dlhe desatrocia. Ked tiahol opity domov, vykrikoval na celu ulicu... Jeho zeny a dcer mi je dodnes velmi luto.
HulaHop
19:28, 03. 06. '10 |
:-)) :-)) :-))
no, dobrý link mi tam skočil, ospravedlňujem sa správne má byť: http://www.fiit.stuba.sk/docs//bulletin/fiit_bulletin2006-03.pdf
oliverka
19:55, 03. 06. '10 |
Xixi, to bolo fakt dobre...ze "bizarne zachody"... A nevrav, ze to bola nahoda!
ravando
21:35, 03. 06. '10 |
...nedopovedané. Skorej tam nie je ten začiatok :) ale na otázky typu prečo? sa ťažko hľadajú odpovede.
Pravopis? Hmm, prvý rozhovor vznikol veľmi rýchlo. Napadla ma myšlienka, do hodiny som bol u Borisa a do niekoľko dní bol rozhovor na nete. Vhupol som do toho rovnými nohami. Čaro pravopisu objavujem až spätne za pochodu, ktorý už sa rozvinul do behu :). Dúfam, že forma a obsah sa budú časom vzájomne dopĺňať.
Lulu
14:59, 03. 06. '10 |
Veľký obdiv a klobúk dole pred Pánom Jamrichom. Interwievu veľmi pútavé a úprimné. Je dobré vedieť, že pre mesto pracujú tak skvelý a nadaný ľudia. Len tak dalej pan plavčík ! Držím moc palce. [reaguj]
janko_hrasko
10:49, 03. 06. '10 |
ked sem byl soplák, "učil" ma plávat, ani ma nenaučil... Ked som nevládal preplávat šírku a klesol ku dnu, iba kričal pláv pláv, to bolo všetko... Inak nemám proti nemu nič... [reaguj]
Igor-UMF
09:44, 03. 06. '10 |
ked sem byl soplák, nemal sem ho rád lebo mi nadával ked sem skákal do bazéna :D ale šak v pohode.. :) [reaguj]
 |
 |
SeLebrity Underground
Parkujem ako kráľ Lacov sprievodca po krčmách 
 Loading...
Senicansk Channel
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 |
|
Kultúra
Umenie
Šport
Počítače
Hudba
Osobné
Politika
(1).jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
|
|
|
||
 | ||||
 |
|
 |
|
 |
