Fľaša šestnásta: U delostrelca 26. február 2010 13:40 Z recenzií senických lokálov sa stal celkom slušný bedeker. Themysteriousem tentoraz hľadal pohostinné pohostinstvo v okolí sokolovne.

Čoraz rýchlejšie sa krúti koleso mandaly a vmieta farebný piesok do očí, nám nepoučiteľným preto neostáva nič iné, len zažmúriť ich a pokračovať voslep (vozka má brýle beze skel) búrkam zajtrajškov. Ostatnú nedeľu nás púštne vetry doviali z výšin kaviarenských priestorov späť na zem, späť medzi ostražité pohľady hostinských a vykolíkovaný život štamgastov, aby, kým prídeme ta, až po tie staveniská, ešte raz vstúpili sme bosí do strniska a poreferovali o tom, ako sa v Senici popíja, vysedáva, ba dokonca aj fandí. Navštívili sme prevádzku U delostrelca.



Je mojím zvykom nepýtať sa na názvy krčiem a príčiny ich vzniku, čo som dodržal aj tentoraz, hoci by ma celkom zaujímalo, ako majitelia prišli na farbisté pomenovanie U delostrelca, s podtitulom Sokolovňa. Tým, ktorí doteraz tápali v tme, určite razom skrslo, že ide o prevádzku kedysi známu pod menom Depary (opary, do páry, a od páry jsou zase opary). Keď nájdete vhodnú bránu do areálu bývalej sokolovne, jedného z hŕstky senických kandidátov na prítomnosť stopových prvkov genia loci, veľká vývesná tabuľa s logom milovaného Topvaru vás po vojenskou sieťou obostretom schodisku dovedie až k pivu. Staroružová pseudo(pseudo)románska budova hostiaca rôzne pofidérne aktivity od ping-pongu až po hádzanú, po otvorení dverí s priezorom na poštu stratí všetko čaro. Kriedovo žlté steny dovedú hosťa popri WC do dvoch miestností pôsobiacich dojmom zle zariadeného skladu. Zo desať stolov s hrubými, červenými obrusmi a rovnakou červenou potiahnutými stoličkami na nesmrteľnom kovovom ráme, ktorý sa komunistom podaril navrhnúť tak, aby k nemu nepasovalo vôbec, ale vôbec nič.



Ako sme si už niekoľko ráz všimli, plochý televízor v rohu väčšej miestnosti slúži ako jediné spojivo nielen s vonkajším svetom, ale i s časom. Vnútri sedia dvaja uchádzači o najstrnutejšiu úlohu v Hospode na mýtince a zavalitý barman (jelita si tu dali sraz), ktorý, ako sa ukáže neskôr, nebude o nič pružnejší v otázke fotenia interiéru. Našťastie sa ešte o čosi neskôr ukázalo, že mu je to jedno, ak budeme snímať krajšie časti interiéru. A to si fotograf prvý raz priniesol statív. Nápad fotiť iba pivo sme po krátkej diskusii zavrhli, takže sa chlapec so spúšťou musel obracať. Po tradične rozpačitom úvode sme si konečne objednali. Na výber je Bažant alebo Starobrno. Kde je avizovaný Topvar? Ťažko povedať. Ešte aj to čierne je Bažant (85), a hoci som ho sám nekoštoval, ba ani testera sa neopýtal, predpokladám, že nesklamal. Na rozdiel od svetlých. Pri stole som bol síce v jednočlennej menšine (nechci se omlouvat, já to fakt udělat musel), ale nosom som sa naohŕňal za všetkých. Starobrno (80)... dajte pokoj. Bažant dvanástka (85) je špecifické pivo, ktoré zvyčajne nedostatok poctivej chmeľovitosti nahrádza plnou, sladkasto-korenistou chuťou, u Delostrelca som však mal pocit, že my zase načapovali Starobrno. Dajte pokoj.



Po skúsenostiach s recenziami, po ktorých sa ledva chytá dych a spomienky, pre istotu tvrdý alkohol vynechávame, preto len informatívne uvediem, že potúžiť onakvejším trúnkom sa tu dá od 60 centov za pohárik borovičky až po kábéeško hodné 2,60, z čoho badať, že z chľastania sa tu veda nerobí. Kávu si na rozdiel od liehovín dopriavame pravidelne, a i teraz boli designované osoby pripravené ísť na trh so svojím kofeinovým jemnocitom, lež darmo. Pán vedúci po začutí želania „kávu“ z navidomoči sfajnovených úst (jak děláte srnca? srnca tu nemáte?), radšej rovno odvetil, že nemá, vzápätí dodajúc, že by aj mal, ale len nesku. Pche! Tak radšej klobásové očká (23). Nie sú. A utopenec (83)? Ani ten. No tak aspoň tie rokfortové gule, ale za 33 centov dúfam, že budú veľké ako... Nemáme, je po víkende. A čochvíľa aj po recenzii.



Víno sme neochutnali, hoci fľaša bieleho i červeného stála iba 5 Eur, a z úsporne riešeného cenníka na nás vykuklo aj slovo Devín, menej rozšírená, a teda menej zmrviteľná odroda, no po fiasku s pochutinami sme si radšej odopreli pokušenie dráždiť receptory tanínmi a kyselinkami. Namiesto toho sme si k pivu objednali arašidy, aby sme sa mali čím drhnúť pri povzbudzovaní a následnej oslave (proč bychom se netěšili) našej, sčasti kuvicky, a sčasti neprajnícky si zaprorokujem, poslednej medaily.



Autor: themysteriousem
Foto: karlito