Fľaša trinásta: Pédéčko 28. január 2010 19:26 Seničan.sk vo svojom originálnom seriáli navštevuje senické krčmy. Dnes sa náš tím vybral až na samý okraj mesta.

Bang! Trinástka prišla nečakane ako sneh v januári, či tredecimálne metatextové alúzie v prvom riadku. Ak ma počúvate, odpustite, ľudia, že nevážil som váhou ťažoby návštevy prevádzok, ktoré by si možno viac zaslúžili poza uši, a miernym hodnotením, namiesto aby som vám skresával možnosť výberu toxikogénnych hokynárstiev, rozširujem ju. Žreb preto teraz padol na obskúrnejšieho duelanta, sotinské Pédéčko, čo sa mi marí, že sú spodstatené iniciály Pezinského Dvora, no vzhľadom na to, že súvislosť s Pezinkom sa dá pri našom kruhovom objazde hľadať len veľmi ťažko, možno som si to vymyslel. Ostatne, rovnako chimérická (na tej farme kozu mal, leva s hadom tiež) bola aj povaha mojich predsudkov o obskúrnosti tohto miesta, ale o tom až po fotke.



Pédéčko, lokalizované neďaleko hodonínskeho vjazdu do našej panelviesky, nájdete spoľahlivejšie cestou opačnou, teda na Moravu. Uvíta vás široký transparent (transgender studies) oznamujúci časové rozpätie, ktoré tu zákazníkom vyhradzujú na sebaopájanie, a cestujúci autom musí znovu otočiť volant opačne, aby zaparkoval na krajnici. Veľa áut sem nepostavíte, ale to ani nie je potrebné, keďže k skromnému počtu stolov vnútri by si veľa posádok aj tak neposadalo. A keď sme prišli, ani nesedelo. Vlastne sme dnu okrem bezhlasnej, pramálo nadšenej obsluhy boli sami, napriek tomu sme sa veľmi promptného servisu nedočkali, LC (D ako Dautológia) monitor žiariaci z temného kúta zjavne poskytoval väčšie uspokojenie, než pohľad na skupinu smädných oštinohov. A keď sme pri monitoroch, Pédéčko je prvé pohostinstvo, kde nemajú televízor, najväčšieho nepriateľa krčmových diskusií.



V ľudoprázdnom lokále sme pohotovo obsadili najväčší stôl a objednali to červenomodré pivo, ktorého vývesky sme sa zľakli už pred vchodom. Lenže, ako vravím, strach má veľké oči (už od narodenia). Topvar desiatka za 75 centov, svetlý, tmavý aj rezaný, dovolím si povedať: dobrý, lepší, najlepší. Z toho skromného potenciálu, ktorý topoľčianska chmelovica ponúka, vyžmýkala pani krčmárka viac než dosť. Teplota, farba i sýtosť boli na jednotku, čo je jasné potvrdenie mýtickej domnienky, že pivo sa nerobí v pivovare, ale vo výčape. Overte si ju sami, (Top) príležitostí na ochutnanie všakovakých pivných pohrôm ponúka Senica neúrekom. Pivo možno chutí znamenite na úkor kofoly, lebo tá, honosiaca sa rovnakým menom na pohári, zrejme vytratila chuť niekde medzi sudom, vodovodným kohútikom a stolom. Ale čo by ste chceli za 50 céčiek?



Nestihneme ani dopiť prvý polliter, už sa vo dverách zjavuje skupinka zhruba šiestich štamgastov, ktorí do krčmy vnesú život a ruch. Prinajmenšom to druhé. Neleníme ani my, objednáme ďalšie, k tomu čaj, rum, kávu, džús... ťažký je život polointelektuálne (normálne to Eme Sword krvavo podsekol...) neprofesionálneho plnorecenzenta (aj toto). Za deci džúsu sa platí 27 centov, káva s mliekom z pressomatu stojí euro a aj za to, keď si do piccola nenasypete oba cukry. Pre sifonistov je k dispozícii sóda po 7/dcl, liehoviny od 60 centov za rum, a spríbuznené poldecáky po dvojeurový Jägermeister. Cukríkových likérov kvapká zo zoznamu takmer polovica, ale niekto ich tu dozaista pije, lebo v priebehu niekoľkých minút sa obsadia ďalšie tri stoly, pani hospodská nevie kam skočiť, štrngajú poháre; no nálada o pol jedenástej v nedeľu našim bedekrovským očiam dosiaľ nevídaná.



Maškrtné jazýčky hostí vytiahnu z útrob gumolitovo zelenej prevádzky aj kuchára, ktorý zaujme pozíciu v hliníkovej (Aaaaaaaaal) polovici miestnosti, kde sa podujme na prípravu pízz z tridsaťmiestneho zoznamu, a keďže jedným z nepísaných pravidiel tohto seriálu je hodnotiť len tekuté položky, nenapíšem o nich ani slovo, hoci sme ochutnali tri. Ak by ste si chceli nejakú objednať, pokojne môžete, len si po ňu musíte prísť, lebo, ako sa píše v ponukovom lístku, za kvalitou sa chodí. A po nedeli musím uznať, že aj do Pédéčka.



Všetky fotky vo fotogalérii

Autor: themysteriousem (themysteriousem@senican.sk)
Foto: Kajo Krištofovič