Fľaša dvanásta: Zábavné centrum DOXX 21. január 2010 08:31 Seničan.sk vo svojom originálnom seriáli navštevuje senické krčmy. A keďže sme duše mladé, pamätáme i na obľúbené podniky školopovinných.

Ostrý vietor nám síce do tváre vmietal tisíce snehových vločiek, ktoré nás zase na pár dní uvítali do zimy, no my aj napriek nečasu vydali sme sa zarezať na zárubňu ďalší vryp, či aspoň sa o ňu niekde oprieť. Ľud (tribunus plebis) sme sa rozhodli tentoraz vypočuť, a možno znovu rozozvučať duté sudy názorov, časom strácajúce na intenzite i plechovom ostrí, takže sme, nik menej ako po roku, nabrali kurz zábavné centrum DOXX, kedysi tiež Vix, kedysi tiež Staré kino, ale to len pre ozaj starých. Pre súčasníkov je to DOXX, a keď sa v Senici povie DOXX, vybaví sa veľa. Či je to ozaj pravda, tých či ani maku, že ani predstaviť si neviete, podujali sme sa v nedeľňajšej fujavici odhaliť.



Zábavné centrum by malo byť zábavné. V piatok také dozaista býva, zvyšok týždňa plní funkciu zábavnosti okrem tradičných prostriedkov (chlast – slast) iba bowling s dvomi dráhami a premenlivou funkčnosťou. Počas našej návštevy fungovali obe, a boli využívané v tom čase jedinými zákazníkmi, ak nepočítam dve temné siluety pri automatoch a skromné osadenstvo stolíka a jediných stoličiek s červeným poťahom. Ale tých nepočítam. Prevádzka je obrovská, miest na sedenie, prevažne s knutovo fialovým poťahom, je odhadom dobre vyše stovky, plus stoličky pri automatoch, rulete, na pódiu... o pohodlie núdza nie je. Pri vstupe návštevníka udrie špecifický, niekoľkovrstvový odér, ktorý by pomútil súčiastky aj čuchoskopu profesora Farnswortha, no po čase si zvyknete. Bary sú tu dokonca dva, jeden majestátny polelipsovitý pri vchode, druhý na pódiu pri akomsi červenom salóniku, kam som sa, vedomý si, po aký druh zážitkov si mládež do prevádzky chodí, ostýchal vstúpiť, tak som poslal aspoň fotografa. Sú veci, ktoré človek nemusí vidieť naživo. Asketické (pre niektoré slová sa oplatí žiť) toalety – no zrkadlo, no mydlo, no uterák, no problem – som vynechal takisto.



Spomedzi farebne a nepochybne aj hierachicky odlíšených sedačiek, väčšina fialová, no sú aj modré, červené a čierne, vybrali sme si plebejský nach. Zo štyroch televízorov a neurčeného počtu reproduktorov sa na nás začal valiť David Carradine (practically unfathomable display of generosity) ako Kung-fu killer I, a, podľa vlastných slov, šťastne rozvedená pani čašníčka sa nás opýtala, čo si budeme želať. Pivo, prosím. Gambrinus (93), nech sa páči. Viete, dobré veľmi nebolo. V šere fialových žiariviek nadobúdalo čudne, až salmonelovo zelenú farbu, bublinky sa v ňom rozvaľovali ako Slováci na bulharskej pláži, teplota, tá bola akurát, a chuť... viete, mne gambáč chutí. Ja som na ňom vyrástol, takže mi ho môžu dokatovať ako chcú, a dá sa ešte oveľa viac, ako som bol nedávno svedkom v nemenovanom senickom prasačinci, vždy v ňom štipku dobrého nájdem. Ako v povestnom márnotratnom (twisted firestarter) synovi. Kedysi tu mávali čapovanú Plzeň, už nemajú, no našli by ste ju vo fľaši, spolu s Heinekenom, Kozlom, Bažantom či Coronou. Kofola sa čapuje po dcl, stojí 17 centov a je originál originál®.



Z ponukového lístka, áno, v niektorých baroch majú aj takú vymoženosť, ďalej vyberáme: exotickú Royal Crown kolu za 80; Lucku v 1,5 l fľaši za cenu čapovaného Guinnessu, asi pre mladých požiarnikov; energetický nápoj Bomba (tu, alebo do kufra?) za 1,99, ba dokonca aj čapovaný variant energetického nápoja, ktorý mi tak vyrazil dych, že som si zabudol zapísať, koľkože táto vzpruha z kohútika stojí; slopanie od 80 (borovička) po 5,31 (Martell), s medzizastávkou pri Kahlúe (1,66), z ktorej preklepnutej cenníkovej podoby Kahula sme sa smiali toľko, až nám milá a trpezlivá obsluha priniesla tri poháriky. V tejto forme je káva asi najchutnejšia. Nezabudli sme otestovať ani pravú, Lavazza z pressovaru (83) náladu nepokazí. Na pochutiny je DOXX (krásny doxický svet) chudobnejší, cenník píše dľa ponuky, tak ako cigarety, za pultom som videl iba Slovakie, čo v porovnaní s cigaretami vyjde zdravotne asi narovnako.



Zábavné centrum ponúka aj iné možnosti utrácania peňazí. V toaletnej predsieni vyzdobenej ľahko oidipálnym muralom nájdete stolný futbal, hneď za ním sú spomínané bowlingové (ja BA, ty BA, tu) dráhy, v opačnom rohu ruleta a blikotavo-cengavé lemovanie steny. Tabuľa s výškou jackpotu ukazovala 5092, hoci som sprvoti videl ešte jednu nulu navyše, a zahrával sa s myšlienkou, či nepresedlám na kariéru gamblera. Z fotografií by malo byť zrejmé, prečo som si to napokon rozmyslel. Ba ochutnal som vlastne aj víno, frankovku, ktoré mi zvyčajne vychádza až nakoniec, ale dnes jeho hodnotenie vynechám, veď načo kaziť takú úspešnú recenziu.



Všetky fotky vo fotogalérii

Autor: themysteriousem (themysteriousem@senican.sk)
Foto: Kajo Krištofovič