Fľaša desiata – U Perúna 07. január 2010 16:53 Seničan.sk vo svojom originálnom seriáli navštevuje senické krčmy. Náš recenzent Themysteriousem sa tentoraz vybral do Oázy. Našiel však Perúna.

Novodobé saturnálie sa chýlia ku koncu, no hoci sa práve tento čas z dá byť napohľad ideálny na posedávanie (what a life it would be, if you would come to mine for tea) v temných kútoch barov a kaviarní, a vykrikovanie čoraz horšie artikulovaných predpovedí o stave senického pohostinstva pre čujných Apolónov, opak je pravda, lebo namiesto vzdoru západnej tradícii vo voľných chvíľach dobiehať, ba predbiehať čas, my sme sa s Jánusom zahľadeli dovnútra, na to, čo sa z nás na nás pozerá, a rozhodli sa nadviazať na vlastné zvyklosti až na začiatku nového roka, v prevádzke, ktorá by bola skutočným dnom a súčasne odrazovým mostíkom. Zamierili sme do Oázy.



Treba priznať, že na návštevu Oázy, poslednej bašty hrrkapitalistického dizajnu, sme sa úprimne tešili, lebo kde dnes, na sklonku prvého desaťročia tretieho tisícročia (you need more time), nájdete ťažké, fialové, dechtom prešívané závesy; lampičky prinesené ako suvenír z výletu do Katowíc; cenník zaliaty azda prvou laminovačkou v okrese; boxy z čiernej ošarpanej drevotriesky; sedačky plnené pravým molitanom; alebo hajzle... kde dnes nájdete hajzle? Lenže, ak ste ešte nepobadali, je kríza, čas zvrátených zmien a rozhodnutí (cos‘ to me it doesn’t mater, if your hopes and dreams are shattered), a zatiaľ čo Angličania sa hádajú, či už máme depression, alebo ešte len recession, my sme v nedeľu večer zažili oboje. Vyrazili sme totiž pôvodne do Oázy, prišli sme však k Perúnovi.



Ak ste nikdy neboli v Oáze, no Perúna by ste radi navštívili, podnik sa nachádza na ceste do Prietrže, neďaleko pokrokovej autoškoly. Na svoju prítomnosť upozorní veľkým nápisom U Perúna, pred ktorým bude v lete (step outside, when summertime’s in bllom) aj terasa s cigánskou, v zime sa hostia musia uspokojiť s jednou pistáciovo-marhuľovou miestnosťou, kde nájdu pult, šesť stolov, nevyhnutný plochý televízor a velikánskeho Perúna cez pol steny. Jeho nordické črty by starých Slovanov možno trochu zaskočili, ale možno ani Ježiš nie je ten polonahý fešák v džínsoch, akého nám biblia podáva. Interiér dopĺňajú reklamné pútače lákajúce zákazníka na Kofolu alebo Bernard, pán Bernard vás dokonca osloví aj z akéhosi pivovarského magazínu bez obsahu, zato však s krásnymi fotografiami. Keby ste po usadnutí za stôl cítili nejaký pohyb okolo vlastných nôh, nie je to pokračovanie silvestrovskej noci, ale šenkový pes (yer beter get on your knees and pray), podľa pani vedúcej labrador. Ešteže som zvyknutý z čajovne.



Aj my sme sa usadili, pohladkali psa a objednali si. Majú len toho Bernarda, zrejme desiatku. Pivo je to výborné, poctivé, chuťovo vyvážené, akurátne vychladené, ale čo si budeme hovoriť, na Bernarda sa v Senici chodí inam (true perfection has to be imperfect). Na druhej strane, v Oáze čapovali Topvar. Či možno naberali z vedra, takže námietok nemáme. Akú-takú by mohli kaviarenskí povaľači vzniesť voči káve, ktorá je obsluhou uvedená ako Lavazza s podotázkou, či má byť zalievaná alebo Neska. ??? Zalievaná, nesmelo šepneme. A fakt. Zalievaná Lavazza. Možno aj Neska. Z ponuky sme ochutnali ešte minerálku, nezvyčajnú pochutinu Pom-Bär, a, že máme ten nový rok, tak aj rum. Poctivé poldeci, s ktorým si neradno zahrávať (she say: boy, you lazy). Pom-Bär nám bol odporučený, lebo je vraj zdravší ako Slovakia Chips, a keď si ho objednáte, labrador vás bude pri stole nepohnute strážiť hoc‘ aj do rána. Teda, na to sme upozornení neboli, ale stalo sa.



Keď sme prišli, sedelo v podniku šesť, od pohľadu štamgastov, na otázku, ako sa darí a odkedy, nám milá pani vedúca ochotne odpovedala, že dobre a od 1. júla. Takže už poznáme dátum odchodu jedného z posledných závanov post-soc (we live a dying dream) éry. Okrem toho sme sa dozvedeli, že keď už prevádzkovateľka zarába na intoxikácii obyvateľstva, snaží sa to kompenzovať tým, že do kasičky na pulte vyberá milodary na psí útulok v Piešťanoch, odkiaľ pochádza aj niekoľko ráz zmienený labrador, hoci ja by som to s tou čistokrvnosťou tak jednoznačne nevidel. Vhodila do škatuľky aj mojich 10 centov obslužného, nech sa majú psíkovia lepšie. My sme sa mali pomerne dobre, len to pivo keby rýchlejšie tieklo.



Všetky fotky vo fotogalérii

Autor: themysteriousem (themysteriousem@senican.sk)
Foto: Kajo Krištofovič