Fľaša siedma: Flannery’s Irish Sports Bar 25. november 2009 21:01 Seničan.sk vo svojom originálnom seriáli navštevuje senické krčmy. Keď sme sa dopočuli, že znovuotvorili Irish, neváhali sme a vyrazili.

Opäť nedeľa. Bez hrozieb dlhej noci a prižmúrených rán, vydali sme sa do bývalého a novootvoreného irišu, ako sa vraví po senicky, vedomí si tamojšieho niveau len tak, jak do šenku. Írsko (sinn féin átha cliath) vyzerá všelijako. Raz ako hustá hmla medzi stoličkami prinesenými z šopy a metrami štvorcovými praslovenskej dennej tlače, raz ako dokrkvaný pánko nonšalantne opretý o zemeguľu, raz ako Flannery’s. Teda úplne inak.



Z okien niekdajšej Kamily návštevníka vítajú zelení Patrikovia, zmizla roztrieskaná ulička hanby, vo dverách sa objavilo sklo a na ňom upozornenie, aby dovnútra bez sprievodu rodičov nevstupovali reťazoví utrženci pod dvadsať rokov a dámy pod osemnásť. Šípime zmenu. Dispozícia interiéru ostala nezmenená – jedna veľká miestnosť pre fajčiarov a bar v rohu – z vybavenia však ostali len drevené kvázipodpery (že ti huba neodpadne) a trámy v schematickom tvare požiarneho rozdeľovača. Ostalo pár šijacích stolov, väčšina bola nahradená novými, lesklonohými. Kockované obrusy (Flanely’s), čierno-čierne steny, intímne podsvietená polica so sviečkami, v okne si Van Gogh zabudol čižmy. Na stenu sa premieta hudobné vysielanie, takže na nás namiesto Chodúra zaťahuje Björk s veľkým diamantom. Uznanlivé: hmm.



Tam, kde na opilcov v skrini žmurkala zo steny špenátová obludka (pane Grinči, pojďte dál, vy ste všech hraček král) skrýva sa teraz dlhý stôl, kam sa pred prázdnym priestorom skryjeme aj my. Pivečko. Doterajší rekord v počte čapovaných i v cene. Zlatý bažant, Krušovice, Heineken, Guinness. 1,10 až 2,95. Bažant desiatka má na mdlosť nárok, Heineken už menej. Pozorovaná u oboch subjektov. Šľachtické Krušovice 12° sa, ako býva ich dobrým zvykom, v ústach panovačne rozpínajú, hoci i z tých by sa dalo vyžmýkať viac. Guinness si zvyšok stola premeriava zo štvordecovej (‘at uhyin‘t a pint, mayt‘) výšky, čapicu arogantne nezloží až do konca, predsa však na ostrovoch chutí inak. Aj tak sa mu však patrí zložiť poklonu, šéfuje vyberanej, hoci trošku zlenivenej spoločnosti.



Dvojstranové menu v podobe A4 (80g/m²) preloženej na polovicu, odWORDovanej, zbavenej diakritiky, či ponúkajúcej víno z exotického Milulova, vyslovene kazí dojem. Na druhej strane, nechodí okolo horúcej kaše. Ponúka päť pív, päťdesiatjeden druhov liehovín, trochu lepšie víno a o dosť lepšie šampanské (Moët – 65 eur). Nezabudnime ešte na pochutiny a tradičné nealko, tak ako zabudli majitelia dopísať na lístok Kofola®, hoci sud narazený majú. Tvrdý alkohol je rozdelený do desiatich skupín, milovníkov B-36 alebo LEONa sklame. Ponuka začína na 1,15 za Fernet Stock a končí 12-ročným Jamesonom za 4,5. Z vyše tucta druhov whisky sme neokúsili, príďte sami, napríklad na pokerový (fulhaus, pánové, jede se do Ameriky) turnaj, kde môžete vyhrať až 150 eur. Záľuba v dekadentných románoch z dodekadentného Paríža však nedovolila neochutnať pernod a jeho bračeka ricard. Nabrúsená bylinná chuť, vôňa début de siècle a rituálny spôsob servírovania naznačujú silný potenciál nápoja stať sa poznávacou značkou ašpirantov lokálnej blazeovanej elity.



Obsluha, menšinovo mužská, vykazovala známky voluntárnej profesionality, ktorá sa v menej dokonalej podobe prejavovala aj v praxi. Najdôležitejšie je chcieť. Po čase, keď, ak smiem prezradiť čo-to zo smelých plánov vravnej vedúcej, objaví sa na vrchnom poschodí aj unikátny typ reštaurácie (rare, but well done) a pribudnú zákazníci, ktorí si na servis potrpia, profesionalita bude nevyhnutná. Ostatne, iných zákazníkov tu ani neočakávajú. Polnočné hranolčeky s litrom kečupu sú už minulosť.



Všetky fotky vo fotogalérii

Autor: themysteriousem (themysteriousem@senican.sk)
Foto: Kajo Krištofovič