Fľaša piata: Piváreň u Albína 11. november 2009 22:48 Seničan.sk vo svojom originálnom seriáli navštevuje senické krčmy. Piata recenzia pochádza z Pivárne u Albína.

Od vzletných šarkanov, čo až pod nebesá stúpajú, ideme zase kamsi k ľuďom, kamsi na pivo. Tým, čo merajú dlhú cestu domov zo škôl, či už výrobne alebo rozumbradácky zameraných (toto je výberová škola), bezpochyby netreba predstavovať jednu z obľúbených zátuľ, kde sa veľa nepýtajú, ale rýchlo nosia – Piváreň u Albína. Ročné obdobie nedovoľuje využiť hlavnú prednosť zariadenia, veľkú terasu s priestranným grilom, skúsili sme preto zistiť, či aj teraz je načo k Albínovi chodiť.



Okrem spomínanej terasy, ktorá je napodiv aj v novembri prístupná, pozostávajú vnútorné priestory z dvoch častí, podlhovastej fajčiarskej a malej hráčskej od osemnásť. Tiež fajčiarskej. Nad ôsmimi stolmi, v nedeľu večer zaplnenými zo štvrtiny, klenú sa dva tehlami vykladané oblúky; odrezkami, či nápodobami tehál sú do výšky poctivého sokla obložené aj steny. Na nich sa skvejú dva drevené chomúty nimrodsky (...ženě doma navařím) ladiace s lustrami z parožia. Masívny kozub pri pulte vydáva teplo, plochá obrazovka zavesená tesne pod stropom aj zvuk. Pocit bezpečia nevyvoláva iba veľká býčia lebka (mŕtva krava, dobrá krava) rovno nad naším stolom, ale aj blikajúca kamera v rohu miestnosti.



Sotva stačíme oprieť lakte do červených obrusov Topvar, už pri nás stojí obsluha v rovnako červenej veste a zaujíma sa o naše chúťky. Pivo, káva, čaj, neskôr, z profesionálnych dôvodov, aj víno. Čo napísať o pive? Gambrinus (85) stojí ako voda na Kunovskej priehrade, Topvar (75) tečie ako Malina. Lepší než cez ulicu, azda preto, že je redší, takže je v ňom menej tajnej topoľčianskej prísady (jamala lika, paprťála, chanu a chanu...). Plzenské (1,25) je na nápojovom lístku, nie však k dispozícii. Naopak kofola (66) nielenže v ponuke je, ale vzhľadom na svoj rodokmeň – Topvar, mizne v útrobách stolovníkov prekvapivo rýchlo. Káva, nebyť nedávneho devastujúceho výbuchu pressovaru (I am become death, the destroyer of worlds), bola by aj expres, takto ostáva pomalá, zalievaná. Gurmán i tak nepohrdne, pena prepúšťa cukor len veeľmi poomaly.



Okrem kávovej explózie postihli prevádzku v poslednom čase zrejme aj iné pohromy, keďže minerálka je len vo fľašiach 0,7 l (strek fľaša:fľaša), a z čajov ostal iba ten, ktorý si to meno najmenej zasluhuje – ovocný. Ochutnáme aj víno, biele, odrodovo nevyhranené, chuťovo niekde medzi muštom a výletom do Galanty. Tým je vyčerpaná asi polovica (nel mezzo del cammin) lístka. Ďalej už si môže zákazník dopriať len tvrdý alkohol, od borovičky za 60 po J.Walkera za 1,66. Menu je stručné, výstižné a bez chýb. Nevyberie si len ten, kto nechce. Tak ako podnik.



Na záchody sa chodí von, kde s prekvapením objavujeme v pološere a zime posedávajúcich hostí. Drevená terasa vyzdobená indiánskymi motívmi, v lete nezriedka hostiaca hudobné telesá (tú klobásku mi zanes k synťáku), je tu ešte vždy lákadlom číslo jeden. Vnútri zákazníci pomerne rýchlo fluktuujú, jedno-dve pivá, zasmiať sa na poloľuďoch v televízii a šup domov. Čašníčka všetko zvláda s nadhľadom, rezkosťou a eleganciou hodných jej rokov i skúseností. Nasucho sa u Albína sedieť nebude. Ostatne... kedy sa sedelo?



Zvyšok fotiek klasicky vo fotogalérii

Všetky diely seriálu
Úvodník: Rukopis nájdený vo fľaši. Od Bažanta.
Fľaša prvá: Bažantnica
Fľaša druhá: Hokejka
Fľaša tretia: Club 61
Fľaša štvrtá: Fit-Pit Šport Bar

Autor: themysteriousem (themysteriousem@senican.sk)
Foto: karlito