Fľaša tretia: Club 61 28. október 2009 20:49 Seničan.sk vo svojom originálnom seriáli navštevuje senické krčmy. Tentoraz hľadal dávnu slávu Clubu 61. Márne.

Na chvíle toť, čo boli, ale už dávno nie sú, prišli sme si nadýchať cudzie spomienky do prevádzky Club 61, ľudovo zvanej šesťdesiatjednotka, alebo anatomicky presnejšie, ledvina. Opäť je nedeľa podvečer, čas pre bary nelichotivý, no o to priamejší v odhaľovaní možností a hraníc pohostinstva. Pripravení na kúdľavu dymu (...zapálím si viržinko...), posledný raz sa zhlboka nadýchneme a vstupujeme.



Namiesto cigaretovej hmly nás privíta síce len opar, no i ten prekvapí vzhľadom na to, že v zariadení sa nachádza sotva desať hostí, spolovice nefajčiarov. Pozdĺž barového pultu prichádzame do stredu najväčšej miestnosti (rapa nui) k stolom na karambol a biliard, pričom druhý už si vzhľadom na svoj stav toto pomenovanie zaslúži len z historických dôvodov. Priestranná sála je lemovaná stolmi potiahnutými napodobeninou žulovej dyhy s principiálne odolnými (survival of the fittest) čalúnenými stoličkami. Azda tri metre širokým priechodom sa dá dostať do jednej miestnosti s šípkami, futbalom a záchodovou uličkou, a druhej bez externých zdrojov zábavy, kde sa z temného kúta ozýva ryk pokerovej spoločnosti. Tu nám bude dobre.



Tak ako sa s ekonomickou krízou rozohnal cigaretový oblak, zmenšil sa počet obsluhujúcich na jedného (míny, srdce, solitér), preto na čašníka pri stole nečakajte. Veď načo je pult. Menujeme preto vyslanca, ktorý prinesie dve pivá a kofolu, oba nápoje topoľčianskej proveniencie. Kofola, generický názov podľa princípu: malinovka – nie vždy malinová, kofola – nie vždy pravá, za 60 centov, pivo za 73. Empíria dokázala, že pivo sa dá vypiť rýchlejšie. Čomu túto skutočnosť prisúdiť, nevedno. Chuťovo je to boj. Tmavé za rovnakú cenu je kvalitatívne o niekoľko priečok vyššie.



Poctivé poldeci tvrdého za 70. Káva takisto. Šnaps sme neokúsili, kávu skoro tiež nie, ťažko bolo jej chuť v tmavej šálke vody rozpoznať. Gurmán si môže ďalej zgustnúť na „Milke čokoládovej“, všadeprítomnej stálici Horalke (čo tam Edel, hlavne, že Weiss), tyčinkám s príchuťou taveného syra, vodke „Puškin Black San“ (arigatō, Miyagi san), alebo, čisto pôžitkársky, na dômyselnom návrhu ponukového lístka „crafted by Infium design“. Pragmatici azda dajú prednosť „pečivu“ za 50 centov. Ešte pridám dve „úvodzovky“, aby som vyrovnal počet ortografických chýb v lístku: senický priemer.



Postupom času sa rozrastú pokeroví prívrženci v kúte, čím logaritmicky vzrastie miera hluku a dojem obsadenosti baru, ktorý kedysi naozaj obsadený býval. Dokazujú to vystavené poháre laureátov šípkových a karambolových súťaží; zástavy futbalových štátov – Slovensko (ne-va-dí), i klubov – Chelsea; či vyšliapaný, vo frmole vyťaženej prevádzky len narýchlo polepený koberec. Na druhej strane, ten jeden funkčný pisoár už aspoň zodpovedá počtu plných mechúrov.



Všetky fotky vo fotogalérii

Všetky diely seriálu
Úvodník: Rukopis nájdený vo fľaši. Od Bažanta.
Fľaša prvá: Bažantnica
Fľaša druhá: Hokejka

Autor: themysteriousem (themysteriousem@senican.sk)
Foto: karlito