OTVOR FILTER
 
Celý môj život je taká odysea.
Poďme na ňu...
Keď ma mama čakala, odišla do Prahy. Nikto o tehotenstve nevedel, ani jej rodičia. Existovala opatrovnícka knižka, ale tá sa stratila. Dodnes nemám poriadny rodný list, len domovskú príslušnosť. Mal som svedectvo narodenia. Moja babka neskôr povedala, že by si ruky po lakte zodrala, len aby ma do domova nedali. Lenže nemali o mne ani poňatia. Nemali ani potuchy o mojej existencii. Po narodení (4. januára 1933) ma mama odložila do štátneho detského domova v Košiciach. Kedysi si chudobní ľudia brali deti z domovov pre peniaze, lebo bola veľká bieda. Dostal som sa tak na Kopanice, do Kúta. Mal som tri mesiace, keď si ma zobrali na výchovu starší ľudia. Do školy som chodil asi tri kilometre na Vápeník na Vrbovciach. Veľmi tvrdo som sa tam upäl, pásaval som husi, kravy. So starkými tam bývali aj mladší, ktorí mali dve dcéry. Jedna z nich ma naučila čítať a písať ešte pred školou. Boli skutočne chudobní, mali jeden domček so slamenou strechou, s hlinenou dlážkou, vedľa bola maštaľ s kravami. Spával som na lavici a keď začali myši na mňa skákať, tak si ma starkí zobrali k sebe. Keď starkí zomreli, musel som ísť preč.
 Ako bolo za Slovenského štátu?
Bol som v Hlinkovej mládeži. Odpor voči židom sa vtedy propagoval verejne. Verili sme tomu, že židia brali kresťanské deti, ktoré zabíjali pri pomazaní rabínom. O tom, že odvážali židov do koncentračných táborov, sme nemali ani poňatia. V tom období si ma zobrali na výchovu ľudia, ktorí si ma chceli aj adoptovať. Bol som však akýsi oťapený.
Odkiaľ boli?
Z Trenčianskeho Jastrabia. Nerád na túto epizódu spomínam. Trvala len niekoľko dní. Chodil som tam do jednotriedky, škola bola pomerne ďaleko, bál som sa. Nechcel som tam byť, nevedeli si so mnou rady. Tak som bol začiatkom prázdnin v roku 1941 premiestnený do detského domova v Horovciach, kde to však bolo miliónkrát horšie. Správca domova bol gardista, ženu mal doktorku. Boli sme tam zavretí, od rána do večera sme leštili parkety. Von sme išli len v nedeľu od 10 do 12 h. Bol som spurný, tak ma priväzovali v kúpeľni, až som skrotol. Túžil som vrátiť sa naspäť na Kopanice, na ktoré som bol veľmi fixovaný. Počas troch mesiacov, čo som tam bol, zomrelo päť detí. Nestarali sa o ne, zanedbané boli. Koncom prázdnin sa objavili mníšky, ktoré si nás odviezli z Horoviec do kláštora v Kláštore pod Znievom. Zmysleli sme si, že odtiaľ utečieme. Výdrž som mal najlepšiu, napriek tomu , že som mal rachitídu, z ktorej som sa v dospelosti dostal. Behával som, večne som bol v pohybe. No ale jeden bol zbabelý, bál sa a prezradil nás. Hneď nás začali hľadať. So Štefanom Karafom sme sa dostali najďalej. Jeden sa schoval do psej búdy a my sme vbehli kdesi do dvora. Starší chlapci nás našli. Prvé roky tam boli veľmi ťažké.
 V čom?
Zle sa o tom rozpráva. Mlátili nás ako hadov, až som sa hýbať nemohol. Starší chovanci nás šikanovali, vyžívali sa v tom. Po omrzlinách mám stopy dodnes. Pamätám si na ponorkové dýchanie, dusili nás pod perinou. Po dvoch rokoch sa to zlepšilo. Po štvrtej ľudovej som za dobrý prospech ako desaťročný začal chodiť na rímsko-katolícke reálne gymnázium. Starších žiakov som zdravil ako profesorov, niektorí nám aj suplovali. Jednému som dokonca nosil obedy. Zastávali sme vtedy taký názor, že Tiso za stav v republike nemôže, že mu z jednej strany držia pištoľ pri hlave. Musel konať, ako mu kážu, hovorievali sestričky. Dr. Jozef Tiso bol prezident, Dr. Vojtech Tuka bol podpredseda vlády, Ferdinand Čatloš minister národnej obrany, Jozef Sivák minister školstva, Alexander Mach minister vnútra. Bola taká pesnička: Od Prešova ide vlak, na ňom sedí Šaňo Mach, všetci židia utekajú, lebo majú strach. Údajne sa Mach a Čatloš zapojili aj do povstania, nejaké napojenie tam bolo. Väčšinu povstalcov tvorila armáda. Vtedy bol pozdrav Mor ho!, od Sama Chalupku. Ako deti sme si rôzne skratky rozprávali. Napr.: Vrah- vodca ríše Adolf Hitler, lipa- lano i povraz Adolfovi, Detva- ďaleko ešte tebe veľký Adolfe.
Ako si pamätáte na povstanie?
Prišla nemecká misia na návštevu do Martina. Armáda bola vtedy na strane Nemcov. No a tam tú nemeckú misiu obstúpili a postrieľali. O tom sa zmieňuje aj Peter Jilemnický v románe Kronika. Dnes to už nikto nečíta. Po vojne boli hlasy, aby Slovensko bolo autonómiu v rámci federácie. V roku 1947 nás z kláštora zobrali naspäť do Horoviec. Hókusy-pókusy s nami robili. Po lete som mal nové šance. Odviezli ma do Spišskej Novej Vsi, kde som chodil rok do školy. Tam bolo celkom fajn, v peknom kaštieliku sme bývali. Po roku som išiel opäť do Horoviec, kde sme sa všetci chovanci stretli. To už bola iná doba, po komunistickom prevrate. Bol iný závan, dokonca nás poslali na rekreáciu do Rožňavy. Chodili sme na brigády do sklární, ale nezarobili sme nič moc. Odtiaľ som išiel zase do Kláštora pod Znievom. Voľby vtedy boli, študenti vylepili veľkú dvojku, ktorú mala demokratická strana, komunistická strana mala trojku. Tieto dve strany medzi sebou súperili. Demokratická strana na Slovensku vyhrala, ale v Čechách vyhrali suverénne komunisti. V 50. roku prišiel veľký nátlak komunistickej strany. Nasledovali veľké čistky, zavierali farárov, mníšky.
.jpg) Gymnázium ste kde dokončili?
Keď som skončil septimu, bola cez prázdniny nejaká oslava. Na druhý deň sme balili kufre a poslali nás do Trnavy. Pretože likvidovali kláštory, premiestnili nás inam. Tri dni bola nepríjemná atmosféra. Bol to pre mňa veľký šok, ani som sa poriadne neučil, ale zmaturoval som.
Po maturite...
Chcel som ísť študovať medicínu, ale nemal som dostatok sebavedomia. Na škole nás prišli verbovať vojaci do dôstojníckych škôl, kam nikto nechcel ísť. Nakoniec ma presvedčili a hneď na druhý deň som dostal pozvánku na Krajskú vojenskú správu v Bratislave. Absolvoval som lekársku prehliadku, pýtali sa na rôzne ideologické veci. Ešte som bol dosť nábožensky založený, teraz je to už opačne. Som skôr skeptik.
V čom?
V celej náboženskej doktríne. V otázke večného milosrdenstva a večného trestu, najdesivejšia stránka kresťanstva.
   Ako ste dopadli na odvode?
Bol som sklamaný, prijali ma, myslel som už na vojenčinu. Jedného dňa mi prišlo oznámenie, že zo zdravotných dôvodov ma neprijímajú. Bolo to však pre moje ideologické názory, lebo som bol vo vynikajúcej kondícii. Cez leto som bol brigádovať a keď som sa vrátil, mal som opäť pozvánku do armády. Znovu ma chceli, ale nevyužil som to už.
Tak ste nakoniec nešli na VŠ?
Nie, premeškal som to. Chodil som po rôznych brigádach, ale štát bol veľmi vykorisťovateľský, doslovne. Do obeda som robil na stavbe a poobede v konzervárni. Za tri týždne som dostal 2500 korún.
Celkom dosť, nie?
Pozor, to bola stará mena. 2000 korún stály šaty aj na body. Kilo cukru stálo 140 korún. Dva roky fungoval lístkový systém.
Kde ste bývali?
Záchytný bod som mal v Trnave. Mohol som sa tam kedykoľvek vrátiť, akceptovali nás, ale nejako som to nevyužíval. Ani si nepamätám ako som to prežil, nemal som z čoho žiť. V novembri ma prijali učiť na maďarskú školu. Nebolo tam dobre, mal som v triede 46 žiakov, z toho polovica nevedela po slovensky. Začal som diaľkovo študovať slovenčinu, dejepis a občiansku náuku. Býval som na priváte v Uľanoch. Dlho som tam nebol, po roku som prestúpil do školy v Čataji, kde som bol tiež jeden rok.
 Na vojne...
Nebol som ďaleko, V Pohořeliciach u Brna na poddôstojníckej škole. Odtiaľ som išiel na odlúčenú jednotku do Mikulova. Závidel som PTP-ákom, uhlobaróni sa im vravelo. Oni pracovali a dobre si zarobili. My sme nedostali nič.
Kto boli tí uhloví baróni?
Pétepáci, boli to pomocné technické prápory, pracovné čaty, nespoľahlivé osoby.
Oni sa mali lepšie ako spoľahliví?
Áno, mali sa reálne lepšie. Odrobili si svoje a mali pokoj. Neviem, že by chodili po výcvikoch.
Školu ste dokončili až po vojne...
Promoval som v 57. roku. Dostal som miesto v Šaštíne.
Frajerku ste nemali?
Bol som zakríknutý. Až som sa spontánne zoznámil s mojou ženou, ale to som mal už 25 rokov. Bol som kamarát so ženinou sestrou. Na Veľkú noc som ju prišiel vyšibať . Ešte na mňa potom vravela, že som ten blbec, čo ju oblial vodou a vyšibal. Ona pochádza z desať detí, má stodvadsať bratrancov a sesterníc. V Šaštíne som bol spokojný, žil som tam od 55-teho do 59-teho roku, ale prišli ďalšie čistky. Brali sa byty a prideľovali sa vyvoleným.
 .jpg) .jpg) Koľko máte detí?
Tri. Prvá dcéra sa narodila v 58. roku, o desať rokov neskôr sa narodila druhá dcéra a o ďalšie štyri roky syn.
Do Senice ste prišli...
V 59. roku, lebo som musel uvoľniť byt v Šaštíne. V Senici sme bývali hneď pri škole, kde dnes žije Príkopa. Bolo nás tam až päť rodín. Učil som na základnej škole, ale nedarilo sa mi, nie som charizmatický typ. Medzitým som študoval ďalej, dal som sa na matematiku. Ľahšie sa vyučovala. Slovenčinár si nikdy nemôže povedať, že je dobre pripravený. Sú naňho veľké požiadavky. Mal som problémy, tak som striedal školy. Učil som v Radošovciach(1965), v Dojči(1962), v Dubnici (1963-64), v Studienke (1966), v Partizánskom (1969-71), v Leviciach (1971-73), v Trnave (1974) a nakoniec v Senici na ekonomickej škole (1974-91).
Aké problémy?
Nerád o tom hovorím. Riaditelia odo mňa čakali viacej.
Len v tom boli problémy?
Skúšal som šťastie niekde inde. V Senici mi to nejako nesedelo.
 Nemohli ste vydržať na jednom mieste...
Vždy prišlo k samovoľnému rozchodu. Bol som kozmopolita, svetoobčan. Ťažko sa mi o tom rozpráva, mal som rôzne psychologické, psychické dozvuky. Riešil som to alkoholom.
Začali ste piť?
Nebolo to najlepšie obdobie. Za Čopjana som sa dostal na Gymnázium. Zlákal ma učiť latinčinu, vtedy bola povinná. Externe som latinčinu vyštudoval v Brne. Keď som učil v Trnave, začal som študovať aj ruštinu. Nerád som dával zlé známky. Ani spávať som kvôli tomu nemohol. Za 40 rokov som sa dočkal podrazov od kolegov len v Senici, na ekonomickej škole. Jedna kolegyňa stále hľadala na mne chyby, stále mala voči mne výhrady. Vyslovene ma šikanovala, dokázala ma zlomiť, až som musel ísť do predčasného dôchodku.
Kedy ste začali mať problém s alkoholom?
Ako som prišiel do Senice. Bol som tu ako nevítaný hosť, pohadzovali si ma z jednej školy do druhej. Žiaci neboli dobrí, rozčuľovali ma. Išlo to so mnou z kopca. Vypestoval som si na alkohol návyk. Zo začiatku to malo spoločenský charakter. Dať si pohárik, rozrozprávať sa. Bola to súčasť mojej prirodzenosti, môjho psychického života.
.jpg) .jpg)  Už nepijete...
Nie, takých šesť - sedem rokov. Alkohol sa mi sprotivil. Ale aj predtým som mal obdobia, kedy som nepil, ale niečo ma vytočilo... Bol som aj na protialkoholickom liečení v Levároch v 63. roku, ale ja som liečenia neuznával, skôr človeku uškodia. Bolo to tam príšerné, v uzavretých priestoroch sme boli. V jednej miestnosti celý deň medzi bláznami. To bolo skutočne na zbláznenie. Ak ste neboli bláznom, tak ste sa zbláznili tam. Primár bol nejaký sadista. Jeden pacient vravel, že v base bolo oveľa lepšie. Najprv dávali liek (stopetyl) a potom sme si mohli vypiť. Musel som si ešte dávať pozor, aby som slinu nechytil. Na mňa tam liečba neúčinkovala, sám som sa z toho dostal, rovnako ako z fajčenia. Bol som schopný fajčiť jednu cigaretu od druhej.
Brata ste sa ako vypátrali?
Náhodne. Známi z Čataja mi zistili jeho adresu.
Stretli ste sa aj s matkou?
Áno, ale ona nemala veľký záujem. Stretnutie s mamou bolo akési chladné. Skôr otčim sa o mňa zaujímal. Znenazdajky sa tu objavil.
Veľmi rád behávate...
Chodieval som behávať do lesa a dosť som to preháňal. Zabehol som aj jeden Malokarpatský maratón. Ak nemám zabehnúť dobrý čas, tak radšej ani nejdem na súťaž.
 Aký ste mali čas?
3 hodiny 10 minút.
Dosť dobrý...
Mohol som dosiahnuť aj lepší, ale chytil som krízu. Bol som veľmi dehydrovaný.
Vy aj po meste chodíte veľmi svižne...
Koľkokrát za sebou cítim výsmešky, najmä od mladých. Provokujem ich rýchlou chôdzou. Ktosi mi vravel, že je tu povolená len 40. :) Som tak zvyknutý, neviem pomaly chodiť.
Pobili ste sa niekedy?
Nie, v živote som nebol ani napadnutý. V tomto smere nie som konfliktný typ. Ale jednému 15 ročnému mamlasovi, ktorý bol stále v šiestej triede, som jednu vylepil, keď bol vulgárny. Dnes sa učitelia musia báť žiakov.
Máte nejaký nesplnený sen?
Už som rezignoval. Dneska som tu, zajtra nie. Pozerám sa na všetko negatívne.
Vraveli ste, že ste boli hlboko veriaci, čo vás zmenilo?
Rozmýšľal som veľa nad tým. Kedysi bola biblia pre obyčajných ľudí zakázaná, nesmeli ju čítať. Keby ju čítali, prídu do pomykova. Radšej sa vykladala, lebo je v nej veľa rozporností.
 Chodievali ste do kostola, určite máte birmovku...
V kláštore som miništroval niekoľkokrát denne. Pozrite si stránku www.zosity-humanistov.sk, na ktorú ma upozornil môj brat. Úplne sa stotožňujem s názormi Bertholda Russella a Richarda Dawnkinsona.
V čom je ten váš skepticizmus?
Nemôžem povedať že neverím, ale pochybujem, bojím sa toho.
Čoho sa bojíte, že to tak je, alebo nie je?
Že to tak je. Lebo do toho pekla by som išiel len ja. Prišiel som nato, že protestanti sú oveľa horší, ostrejší ako katolíci.
Verejná mienka je skôr opačná...
Protestanti pálili ďaleko viac bosoriek ako katolíci. Všetky boje súviseli s religiozitou.
Muslimovia sú lepší?
Nie sú, ale bývali lepší.
Kedy sa to zmenilo?
Ja to vravím takto. Ako som kedysi držal palce Amerike, teraz som proti nej. Kde nevstúpi ich noha, tam je pokoj. Sú ako osy. Kto vyzbrojoval talibancov? Oni a teraz bojujú proti nim. Vedel by som veľmi ostro polemizovať zo všetkými vecami. Biblie sa najviac pridŕžajú protestanti. Najviac životných múdrostí pochádza zo starého Ríma, ktoré sú definitívne.
 Nejaké vaše obľúbené...
Daj si pozor, komu sa zdôveruješ.
Priateľa pochváľ verejne a napomeň súkromne.
Pravé priateľstvo môže byť len medzi dobrými.
Keď ty si tu, smrť tu ešte nie je. Keď tu smrť bude, ty už tu nebudeš.
Stále študujete?
Áno, študujem, uvažujem. Čítam históriu, ktorú konfrontujem.
S čím?
S realitou, aká je.
A čo východné učenia?
Tie sú mi skôr sympatické. Žiadne náboženstvo tak nedesí, ako kresťanstvo. Aby ľudí uspokojili, vymyslel sa očistec, ktorý protestanti neuznávajú. Najviac mi všetko znechutil rok 1989. Straníci, nomenklatúrne kádre boli zrazu veľkí veriaci. To sa mi strašne bridí. Všetko sa mi zdalo strašne pokrytecké. S rozdelením Československa som nesúhlasil. Rozhodlo sa o nás bez nás. Korýt bolo málo a svíň veľa. Neverím vôbec v spravodlivosť.
 Ako vnímate politiku v meste?
Čo je politika? Cieľavedomá činnosť zameraná na získanie vplyvu, sympatií širokej verejnosti.
Obľúbil som si Pavla Grimma, mal ľudský prístup. Na silvestrovskom behu nám pekne poďakoval, choval sa k nám kamarátsky. Parízek sa mi zdal chladný, nikoho si nevšímal. Jediný politik, ktorý mi imponoval bol Peter Weiss.
Boli ste v relácii aj múdry schybí...
Ha, to bol riadny trapas. Mal som zahmlené videnie, išiel som odkiaľsi z parku, kde som tajne vypil na ex lacné víno. Hnal som sa ulicou, nič som nevnímal.
Odpovedali ste správne na všetky otázky...
Hej, všetko som vysypal.
Dajte na záver dobrý citát.
Čokoľvek konáš, konaj s rozvahou a pozeraj na koniec.  15.8.2011 Ravando Mexa Pridal: senican.sk   
silvester4
20:22, 19. 09. '11 |   
Jooj co je to radaktuurka, ktory nevie kto boli PTPaci. Nedokoncene vseobecne vzdelanie sa tomu hovori... [reaguj]
Kubo_Vé
14:58, 20. 09. '11 |
Ja mám všeobecné vzdelanie ukončené nedávno, ale o PTPákoch sa neučí ani pol slova. Bolo mi to známe akurát z Čiernych baronov.
oliverka
10:41, 29. 09. '11 |
O PTP-koch sa v škole nehovorí ani neučí. O ich existencii vedia skôr tí, kto si pozrel filmy populárne po revolúcii (napr. Tankový prapor). Ak niekto podobnému žánru neholduje, tak nezavadil ani o PTP-kov.
 |
 |
 
SeLebrity Underground
Parkujem ako kráľ Lacov sprievodca po krčmách 
 Loading...
Senicansk Channel
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 |
|
Kultúra
Umenie
Šport
Počítače
Hudba
Osobné
Politika
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
|
|
|
||
 | ||||
 |
|
 |
|
 |
