Po štúdiu? 
V 88. som išiel rok na vojnu, ako koľajničkár. 

Ako koľajničkár? 
Koľajnička, koľajnička. (Pán Kalman mi ukazuje koľajničky na ramene.)

Ja som na vojne nebol... 
Aha, jasné. Desiatnikom som bol.

Kde ste boli? 
Keďže som bol ženatý a s dieťaťom...

To ste už stihli na vysokej? 
Jasné.

To ste boli šikovný, alebo nešikovný? 
Mal som 21 rokov, keď som sa ženil, bola iná doba, nie ako dnes. Spoznali sme sa v Senici, štyri roky sme spolu chodili. Bolo to všetko plánované, dokonca sme aj zásnuby mali. Nič nečakané sa nestalo. Oženil som sa v treťom ročníku, 5. júla 1986.

Kde ste to boli na tej vojne? 
Vojnu som dostal za odmenu, ako ženatý s dieťaťom som bol odvelený do Mostu. 

Za odmenu? 
To sa všetko vlieklo s mojimi posudkami. Dva razy som bol doma, ako otec rodiny som si mohol rozdeliť dovolenku na dve časti. Keď sa sestra vydávala, plukovník ma nechcel pustiť. Asi som dával ľuďom jasne najavo, čo si myslím. To mi zostalo doteraz. 

Práca... 
Nastúpil som do Slovenského hodvábu. Ešte za čias Chomu sa postavil polyester. To bola veľká špecialita, technológia bola kúpená z Holandska. Medzitým som začal študovať na City University. V Slovenskom hodvábe som bol asi dva roky, keď som využil ponuku ísť pracovať pre pána Hílka. V rokoch 1997-2004 som pracoval v Bratislave, vo firme Tatra Real. Odtiaľ sme s kolegom odišli a založili sme klasickú realitnú firmu. Až sme sa ako slepý k husliam dostali po projekt selfstorage. Je to americký systém skladov. Zohnali sme investora, zobrali sme si bankový úver, postavili sme to a prevádzkujeme doteraz. Je to veľmi dobre zabezpečené a fungujeme 24 hodín denne. Pri otváraní mal náš objekt najviac kontrolovaných bodov v celom Československu. Porovnateľný bol len jeden vojenský objekt v Čechách. Môžete si prenajať priestor, ktorý je anonymný. Celý systém dochádzky sa ovláda len čipovou kartou. Ovláda sa ňou aj bezpečnostný systém. Vojdete do cudzieho priestoru, okamžite poplach. Všade sú kamery, bezpečnostný štandard je veľmi vysoký. Hardvér sme mali certifikovaný stupňom prísne tajné (viac už neexistuje), softvér tajné, čo si udržujeme stále. 
Každá zahraničná firma chce byť v prenájme, priamy náklad, jasné finančné plánovanie. Všetky služby sa nakupujú, účtovníctvo, upratovanie, autá na operatívny lízing. Auto nevlastníte, len si prenajímate. Potrebujete prostriedok, ktorý musíte mať, aby ste dosahovali určité tržby. Ale nie je Váš, nemusíte sa oň starať. Radi by sme rozšírili pôsobnosť aj na iné štáty, máme veľké plány, skúmali sme trh. Biznis už funguje inak ako pred desiatimi rokmi, žiadne colnice, preclievanie tovaru a podobné hrozné veci. Máme vytipované oblasti v Budapešti a vo Varšave. Varšava je perfektná, Budapešť už trošku problémovejší. Prostredie Vás veľmi ovplyvňuje, nesmiete byť zaprdený, treba ísť jednoducho do toho. O tom je celé podnikanie, o riziku, pokiaľ ho až chcete znášať. 

Zelení sa nepripojili? 
Keď sme spustili petíciu, bol som osobne na mestskom úrade, kde som si vyžiadal všetky oficiálne mailové adresy poslancov, ktorým som rozposlal list, petíciu a žiadal som ich, aby mi v tom pomohli. Ani jeden sa neozval. 

Vôbec žiadna reakcia? 
Nie. Žiadna reakcia.

Možno nechodia na mail... 
Možno nežijeme v 21. storočí, neviem. Tak sme napísali primátorovi list, aby počkal so všetkými krokmi, lebo sú tam podozrenia, že technológia nie je dobrá. Cez televíziu nám odkázal, že on nebude počúvať nejakú petíciu, tých už bolo v Senici veľa. Bola urobená ďalšia verejná prezentácia, kde si prednostka vypočula nadávky a piskot. 

Tam už neboli traja ľudia... 
Tam už bolo veľa ľudí, prišli aj zástupcovia firmy, ktorí chceli stavať. Zhodou okolností sa niekto spýtal na pozemky. Pán z Bardejova odpovedal, že Senica im bola ponúknutá primátorom mesta a konkrétny pozemok. Na otázku, komu patrí ten pozemok, pán Sališ odpovedal, že to nie je pozemok mesta. Prednostka o ničom ani netušila. Celé to bolo čudesné, čo sa v tomto meste deje. Ponúkali miesto v priemyselnom parku niekomu, ktorý nebol mestský. Začali sme pátrať ďalej, že sú tam rôzne zámeny. Figurujú tam ľudia, ktorí v Senici nikdy neboli. Celý priemyselný park je komplexný problém. 
O tri týždne bolo zastupiteľstvo, kde som požiadal o vystúpenie. Týždeň pred ním prišlo súhlasné stanovisko z EIA, ale odporúčali ešte jej odskúšanie, keďže technológia nie je nikde preverená. Referenčná prevádzka je kdesi v Bardejove, kde sa údajne spracovalo 600 ton, ale za aké obdobie, nikto nevie. A tu chceli postaviť fabriku na 15 000 ton, samozrejme s rezervou na ďalších a ďalších 15 000 ton. Keďže sme už v EÚ, zaväzujeme sa určitými predpismi, ktoré schvaľuje Rada Európy. Mali by sme sa podľa toho riadiť. Spaľovne sú úplne iná charakteristika prevádzky, iné nakladanie s odpadmi, jedná sa o definitívne spracovanie odpadu spálením. Všetko ide do ovzdušia. Ak sa ktorýkoľvek produkt z cyklu použije ako energetický nositeľ, spáli sa, vytvorí sa energia, ktorá poháňa daný proces, tak sa to považuje za spaľovňu. O tomto tu nikto nič nevedel. Ale poniektorí písali, že to je pyrolýza a nie spaľovňa. Deje sa to vo vákuu, pri vysokých teplotách. Každý bude o tom mudrovať, ale smernica Rady Európy to jasne popisuje. 

Tesne pred zastupiteľstvom som sa osobne stretol s primátorom, ktorý súhlasil s mojim vystúpením. Prebehla tam scénka z malej javiskovej formy. Zastupiteľstvo všetko odsúhlasilo. Pán primátor vyhlásil, že nie sme žiadne skúšobné zajace. Všetci boli za.

Proti spaľovni, či pyrolýze? 
Jasné, všetko sa zastavuje, už ani slovo o tom nebude povedané. Potom zdvihol ruku pán Krajčí, prišiel za kecpult a povedal, že spravili sme všetko, čo sa dalo, aby sa o tom ďalej už nerokovalo. To znamenalo, že sa končí akákoľvek diskusia, zabránili mi vystúpiť. Primátor dal hlasovať o možnosti môjho vystúpenia, osem bolo za, ostatní sa zdržali. Vytrel si s nami zadok a išli sme dom. Ale elegantne, nikto nemohol nič namietať. 

Svoju úlohu ste splnili, už nebolo dôležité, či vystúpite, hlavne že sa pyrolýza zamietla... 

Ja by som to ani tak nebral.            

Tuším Vám z toho riadne zaskočilo v hrdle (pán Kalman sa rozkašlal)...
Tam to bolo tak strašne zmanipulované, len preto, aby z toho Parízek vyšiel ako dobrý človek, ako demokrat. Našťastie je všetko zdokumentované. Dôležité sú oficiálne listy, ktoré odišli na ministerstvo, jeho vyjadrenia. Ten vývoj od ignorácie už aj petície až po leták, ktorý všetkým prišiel do schránky, kde bolo napísané, ako je rád, že sa občania zobudili a niečo urobili. Ale on to nepustil ďalej a zastavil to. 

Dostali ste pochvalu... 
Pochválil všetkých občanov Senice. Povedal som si, že to takto nemôže fungovať ďalej. Začali za mnou chodiť ľudia s ďalšími kauzami, s Technickými službami, s pozemkami, začalo sa to hrnúť. Tak sme dali dohromady tím ľudí a začali sme do toho viac prenikať. Medzi tým boli jedny voľby, druhé voľby. 

Kedy ste sa stali členom SAS? 
Musíte si tým prejsť, aby ste zistili, o čom to všetko je. Za dva mesiace zostarnete o dva roky. Chcel som sa o niečo pokúsiť, aby to už konečne skončilo. Výmenu považujem za nutnú, lebo mám informácie. Treba proti tomu niečo spraviť. Otvorene hovorím, že pred piatimi rokmi ma to nezaujímalo, mal som inú prioritu. Mal som svoj projekt, musel som sa venovať tomu, do čoho som vložil svoje peniaze. Nechápem pohnútky iných kandidátov, som dosť na pochybnostiach, ale to je už iná debata. 

Neuvažovali ste ísť do volieb ako nezávislý kandidát? 
To by nebola šanca. Aby ste mohli niečo zmeniť, musíte mať podporu strán, o tom som presvedčený.

Ľudia na mestskom úrade majú strach, že ich nový primátor vymení... 
Aj ja som počul také reči, že najprv pôjde prednostka a potom všetci ostatní. Veď to je hlúposť. Musel by som mať ďalších sto ľudí, ktorí by ich nahradili. Sú tam ľudia školení, majú rôzne certifikáty, na čo by som to robil?

Podobný pocit majú aj v iných prevádzkach, napr. v TS? 
Technické služby sú akciovou spoločnosťou, mesto na ne nemá žiaden dopad. Stanovy sú tak postavené, že kto má väčšinu, tak ten vládne. To znamená, že Nutran Promotions Limited vládne všetkému. Všetky zisky, všetky výhody z manažovania idú Nutranu, ak sa nejaké riziká vyskytnú, tak sa to bude v podiele znášať. 

Aké vidíte riešenia? 
Technické služby vyžadujú právnu analýzu. Majú záväzky voči mestu. 

Objednávka u nového dodávateľa... 
Nebude to také jednoduché, lebo je podpísaná zmluva na dodávku prác a správu majetku na desať rokov. 

Takže sa zamestnanci nemusia báť o robotu nasledujúcich 10 rokov? 
Zle sa ma pýtate.

Dobre mi odpovedzte... 
Technické služby je krádež. Nový nadobúdateľ sa dostal k majetku za smiešne peniaze. V momente predaja mali hodnotu okolo 2 miliónov €. Keďže sa bavíme o predaji 51 percent akcií, čo je 1 milión €. TS boli predané za 17 000 €. Toto nestačilo, tak sa ešte dala zákazka na desať rokov so súťažou, ktorá podľa toho čo vieme, bola v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Zmluva nemá nič spoločné s podmienkami, ktoré vo verejnom obstarávaní boli. Do zmluvy sa ešte doplnili body, ktoré neboli v súťažných podmienkach. Čerešničkou na torte je posledný odsek zmluvy: a všetky práce podľa zadania objednávateľa. Ak si mesto zmyslí postaviť komín, oni to urobia a nebude treba už na to súťaž. Ešte sa im predali mestské pozemky za cca 3 €. Vy keď chcete pozemok pod svoj domov, dostanete cenu 40 €. O čo tam vlastne ide?

Preto TS robia nové osvetlenie? 
Preto robia TS všetko. Preto cez nich išli všetky opravy živičných povrchov, všetky cesty čo sa robili na miestnych komunikáciách. Teraz máte zamestnaných stovku ľudí v TS oproti 20 000 ľuďom v Senici. Teraz sa rozhodnite, čo je správne, alebo nie. Aký bude ďalší nasledujúci krok, ja dúfam, že už žiadny. Ešte ma napadla ďalšia vec, keď už to majú napísané TS, prečo kosí trávu firma DEVIS? Alebo prečo robí chodníky na starom sídlisku v parčíku? Pred niekoľkými týždňami sme si dali do volebného programu ten parčík. Dajte si niečo do programu a spraví to niekto druhý. 

Možno to už bolo v pláne... 
To je pravda, môže to tak byť. 

Mestská polícia... 
Nedá sa zrušiť, ale dá sa s ňou niečo urobiť. Komu slúži a komu stráži majetok, nechajme na pokoji. Takých fám som počul veľa. Keď boli záplavy v Kunove, kde mám rodinu, tak sme odpratávali bahno. Jediná pomoc, ktorá sa dostala od MP, bola tá, že občas tam prešli v tom svojom autíčku a cez okienko ponúkali minerálku. Mali vyskočiť z toho auta, zobrať lopatu a pomôcť nám. Lenže k tomu sa nikto nemá. Nestretol som sa s človekom, ktorý by povedal, že MP je dobrá. Vozia sa len v aute a pozerajú sa. Žiadnu kompetenciu a právomoci nemajú. Keď ich zavoláte niečo vyriešiť oni nemôžu, to musí štátna. S pánom Kostelným som sa o tom rozprával. Mali nejaký problém, volali ich, prišli o dve hodiny a ešte povedali, že s tým nemôžu nič spraviť. Je to stále len služba, keď nebudú v styku s ľuďmi, tak je to na nič. Asi chcem teraz vidieť skorej negatívne veci. Je to nepríjemné, sám sebe sa čudujem, prečo to robím. Asi som do toho tak vtiahnutý, že sa na to nedokážem inak pozrieť. Polícia je pre mňa dennodenné chodenie. Zmena je každopádne potrebná. 

Čo dom kultúry? 
Ten zostať musí, treba ho čo najekonomickejšie využiť. Bol nešťastne postavený ešte za čias komunistov. Treba konečne kúpiť múzeum Laca Novomeského a zrekonštruovať ho. Dá sa na tom stavať. Územný plán mesta je spravený tak ako je. Veľa peňazí sa investovalo do priemyselného parku, s tým sa už nedá nič robiť. Prečo je to tam, keď SH zasahuje skoro až do centra a všetky polia na Rybky sú voľné? Prečo tam prirodzene nepokračoval priemyselný park? Je tam vysoké napätie. Jediná zelená ucelená plocha je Bažantnica, ktorá je ďaleko od centra a nič tam nie je, alebo mestský park. Dajú sa tam spraviť ihriská na pétanque, bowling, vytvoriť možnosti, aby ľudia žili aktívne. Veľa jazdím po cyklotrase, kde vidím prevažne dôchodcov. Ľudí v strednom veku je tam strašne málo. Nielen robotou je človek živý. Tridsiatnici, štyridsiatnici sa nemajú kde zabaviť. Laco Novomeský je klubové prostredie, nech sa to tam strieda. Nemuseli sa robiť dračie lode, na ktoré bol priamy náklad 17 000 € plus ďalšie investície a mohlo sa to dať na prevádzku klubu. 

Nepociťujete nevýhodu, že nepoznáte zázemie Mestského úradu? 
Podľa mňa je to tak lepšie. Nemám tam kamarátov, známych, nie som zaťažený. Na druhej strane dostanete sa do nejakej funkcie a volajú vám zrazu kamaráti zo škôlky. Keď sa chce niekto s vami rozprávať na kávičke, to je už moc zlé. Strácate priateľov, ktorých ste mali a nachádzate priateľov, ktorých ste nikdy nemali. 

Ste pripravený? 
Od tej kampane, čo robíme od septembra, od veľa ľudí sklamanie, ale od veľa ľudí potešenie. To je tak vždy, niečo získate, niečo stratíte. 

Môžete využiť členstvo v SAS aj pre mesto? 
Ale áno, každá zo strán chce mať plusové body do budúcnosti. Každé jedno primátorské miesto sa cení. Keď som sa začal zaujímať o SARIO, ešte keď tam boli ľudia zo Smeru, Senica nebola pre SARIO partner, s ktorým by sa dalo niečo robiť. Odtiaľ neprišiel jediný investor. Dvesto miliónov bola obyčajná lúpež. Čudujem sa, že to nepokračovalo ďalej, že nebola vyvodená zodpovednosť. Porušenie zmluvy so SARIOM bolo jednoznačné. Boli tam predané pozemky. Prvé nájomné vzťahy v kasárňach sa robili nad 17 rokov. Nič sa nepredávalo, iba prenajímalo, zhodou okolností na 17 rokov. Lebo bola vízia, že do dvoch rokov by mal byť príspevok zo SARIA a mala byť podpísaná zmluva, v ktorej bolo jasne určené, že 15 rokov sa nemôže hýbať s majetkom. Tam, kde idú verejné peniaze, tam sa majetok nesmie predávať. Naše peniaze, Portugalcove peniaze nemôžu slúžiť na to, aby prišli do nejakého mestečka, kde sa dajú do zeme, investujú sa a potom to primátor mesta predá. To je nemysliteľné. Úžitok z toho musí mať komunita, to je základný princíp pomoci do rozvoja. Takže Parízek vedel už vtedy, čo robí, keď podpisoval nájomné zmluvy. Aj napriek tomu, že zmluva bola podpísaná, pozemky sa začali predávať. Vedel, že koná protiprávne, veď on tú zmluvu so SARIO-om podpísal. 

Čo mohlo byť zámerom? 
Aby predal pozemky komu bolo treba?

Ale musel vedieť, že zmluva bude vypovedaná... 
Dobrá otázka, rečnícka... Štatutár mesta nesmie nadobúdať majetok mesta. Ako je možné, že najlepšie pozemky v kasárňach popri ceste smerom k Arceloru asi 7000 metrov štvorcových sa čudesne objavili vo vlastníctve Martina Parízka, ktorý býva na tej istej adrese ako Ľuboš Parízek? Jednoducho, od mesta to prešlo na spoločnosť J&R, odtiaľ na Pyrol a odtiaľ na Martina Parízka. Zákon hovorí jasne, štatutár mesta nesmie nadobúdať majetok mesta, ani jeho blízke osoby. Jeho syn nie je blízka osoba? Právne je to možno okej, nemusel vedieť, že o dva roky to bude mať jeho syn. Ale vieme, kto je J&R a kto Pyrol. Zhodou okolností pán Ľuboš Parízek a Igor Parízek. Mám takéto LV, takéto LV a takéto LV (list vlastníctva), viem presne, čo sa tam dialo. 

Provízia išla kam? 
Provízia je ťažká vec, keď sme sa pýtali na meste, pot na čele, nikto nechce nič povedať. Strašne sa ľudia boja na meste, keď sme sa na toto pýtali. 

(Hrobové ticho nastalo.) Budúcnosť... 
Moja manželka vraví, bude to tak, ako to má byť. Vyhrám, budem tam, nevyhrám, život sa bude uberať inam. Každý sa ma pýta na TS, ako to bude pokračovať. To sú nepodstatné veci. Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Desať rokov v živote veľa neznamená. Mne vadí celospoločenská klíma. To, čo sa dialo posledné štyri roky, tá bezmocnosť. Pokiaľ voči tomu nebudeme niečo robiť, na čo tu sme? Na čo žijeme tento život? Teraz ho žijem preto, aby sa moje deti mali lepšie. Moja dcéra rozpráva o Austrálii. Načo sa tu ja snažím niečo budovať? Komu to odovzdám? Dostane dedičstvo a potom ho niekomu predá? Môj dedo vstával o 4-tej ku kravám a večer o ôsmej išiel spať šesť dní v týždni. Jedine v nedeľu išiel do kostola. Krvou a potom zveľaďoval majetok. A zase len pre svoje deti. Všetci sme takí. Občas je niekto kultúrne uletený, že mu na ničom nezáleží. My nežijem občianskym životom, čo mi strašne vadí. Odtiaľto utekajú všetci mladí preč. Prečo? Treba sa snažiť, aby tu ľudia mali robotu, načo sa dalo 200 miliónov do SARIA? Nechápem to... Krátke vyhratie z dneska do zajtra? To je úplne o ničom. Každý chce mať nejaký pomník po sebe postavený. Ja dúfam, že posledný pomník Parízka bude námestie.

Dňa 17.11.2010 sa zhováral a fotil Ravando Mexa. Autorizované Pavlom Kalmanom.