OTVOR FILTER
 
Odkiaľ pochádzate? Som Myjavčan, narodil som sa na Myjave. Vtedy ešte nebola nemocnica. Ako žiak siedmej triedy som bol v nej na brigáde a vymetal som komín. Ten komín už v nemocnici nie je.
 Narodili ste sa doma? Narodil som sa na kopaniciach, v Hornej Švancarovej doline. Do školy som chodil u Tížikov. Teraz je škola sprivatizovaná, je tam nejaké podnikanie. Bola to škola postavená za prvej Slovenskej republiky, málotriedka. Mali sme tam to, čo dnešné deti nemajú.
Čo dnešné deti nemajú? Prácu na záhrade, ktorá bola rozľahlá, spievali sme pri latrínových záchodoch na schodíkoch, takže na každého bolo dobre vidieť. Bol som slabý spevák. :)
To ste mali jedného učiteľa na všetko? Áno, pani učiteľka mala pódium, trstenicu a budík.
Potom ste kde pokračovali? Chodil som tam 1. až 5. triedu, potom som išiel do meštianky na Jablonskej ulici, kde bola 11-ročná stredná škola, do ktorej sme po 8 triede začali chodiť. Bol som obeťou školskej reformy zavedenia jednotnej školy v roku 1953. V 17 rokoch som maturoval. Po maturite som išiel na Vysokú pedagogickú školu do Bratislavy študovať slovenčinu a dejepis, kde som bol 4 roky. Neviem, ako zavážil môj pôvod, lebo zo 120 nás zobrali 20 a dodatočne ešte 6. Teraz máme 50 rokov od ukončenia štúdia. Bol by som rád, keby sme sa stretli. Potom som išiel na vojenčinu. Bohužiaľ nám zrušili vojenskú katedru, 25 mesiacov som bol v Pardubiciach. Končil som v čase karibskej krízy. Dôstojníci nám vtedy vraveli: „Kluci, vy tady ješte zústanete“. Našťastie nás po mesiaci cvičení pustili, mali sme dobrého veliteľa. Bratislavská vojenská správa ma zaradila k letcom. Dôstojníci sa čudovali, že nevieme zaplachtovať ani lietadlo. :) Naučil som sa tam pracovať so skrutkovačom - veci, ktoré som nevedel. Kvôli tomu sa na mňa hneval môj brat, lebo on bol strojár, pracoval v armatúrke Myjava. Pobyt v Pardubiciach bol zaujímavý, bolo tam divadlo, kam som sa dosť často dostal.
 Sám? Vychádzky boli po službe, tam som nemal vážnejšiu známosť. Ale spomínam si na holičku, ktorá ma tam strihávala, lebo dovtedy ma strihali len samí chlapi, ktorí majú iné hmaty. :)
Dala Vám vojna niečo? Bolo to zaujímavé. Dostal som veľké lekcie vzťahu medzi nadriadeným a podriadeným. Veľa som sa poučil. Výcvik bol veľmi ťažký, až do plaču nám bývalo.
Viezli ste sa lietadlom? Dostalo sa mi tej cti, že na výcvik do Malaciek som bol prepravený lietadlom.
Po vojne ste nastúpili na gymnázium... Pôvodne som mal miestenku do Beckova, napokon z toho nič nebolo. V tej dobe som inklinoval k Myjave a Považiu, Senica bola pre mňa inkognito. Prišiel som sem na otcovom pionieri začiatkom októbra 1962. Po prašných cestách som ho musel doťahovať, hoci bol nový, skrutky sa uvoľnili.
Dochádzali ste? Až z nášho dvora, o byte nebola reč. Inšpektor povedal, že nám mladým nebude dávať žiadne výhody. Býval som v manzardke na kolónii. Neskôr som sa prihlásil o družstevný byt, ktorý som dostal v roku 1964.
Koľko ste mali rokov? 21, keď som mal štátnice a 23, keď som nastúpil do Senice.
Koľko máte súrodencov? Okrem brata mám ešte dve sestry. Staršia má 80 rokov a mladšia 59.
Rodičia boli maloroľníci, pomáhali ste doma? Pásaval som husi, ktoré ma hnevali. Nechceli sa pásť. Začali lietať a ja som musel za nimi behať. Mali sme kravu, aj koníka. Koňa som nemiloval.
Boli ste v komunistickej strane? Nedostal som sa tam, aj keď mi to bolo navrhnuté. Vyšlo najavo, kto je môj švagor. Dostal sa tam môj kolega, ale v rámci normalizácie bola stranícka organizácia na gymnáziu zrušená.
 Do telefónu ste mi spomenuli, že niektorí sú na Vás alergickí... Dosť som sa pre režim angažoval.
Ako ste sa angažovali? Bol som od začiatku zatiahnutý do kultúrnej činnosti so straníckym pozadím. Musím to objasniť. Prišiel som ako mladý učiteľ, vtedy sa výraz profesor nepoužíval.
Škola sa nachádzala v budove terajšej obchodnej akadémie spoločne so základnou školou. Mali sme spoločnú zborovňu, spoločného riaditeľa Jána Čopjana, ktorý ma hneď zaangažoval do kultúrnej činnosti. Robil som predsedu Závodného klubu Slovenského hodvábu, kde som bol delegovaný za občanov. Zažil som tam zaujímavé situácie. Mal som povinnosti chodiť na obed či na večeru s celebritami. :) Mal som tú česť napr. s Evou Pilarovou a s jej vtedajším manželom Jaromírom Majerom. Nebolo to nepríjemné. :) Divadlo som si zahral. Aj na škole som potom organizoval divadelnú činnosť, hrali sme Mladé letá s profesormi. S Divou Bárou sme sa dostali do bývalej Juhoslávie. Prečo ste s tým skončili? Ani neviem, ako som sa z tej funkcie dostal. Robil som to ako dobrovoľnú činnosť. Umelecký vedúci bol Milan Rác a hospodárom bol Alfonz Jakubáč. To boli ľudia, s ktorými som dochádzal do styku. Rád na tú dobu spomínam.
To bol otec terajšieho riaditeľa MsKS? Áno, bol som mu dokonca triedny, maturoval v 1970 roku, kedy SVŠ bola ešte trojročná. V rámci normalizácie som dostal ponuku robiť miestne vysielanie drôtového rozhlasu. Bola to pre mňa dlhá kapitola. Banujem len jedno, že som stratil dni, ktoré som mohol venovať svojej rodine. Napriek tomu som rád , že som to prežil, stretol som sa so zaujímavými ľuďmi. Spočiatku sme robili na kolene, na obyčajný magnetofón. Najprv to bolo 15 minút, neskôr pol hodiny.
 Nahrávky sa zachovali? Zostali v archíve, možno ich už zlikvidovali. Pár nahrávok som si zachoval pre seba. Nahrávali sme aj na Zimnom štadióne, napokon sme skončili v novej budove Domu kultúry. Dnes to má zrejme mestská televízia. Tam sme nahrávali s pomerne dobrou technikou s Romanom Štibravým. Rád spomínam na obdobie s Romanom. Potom už to išlo viac-menej do stratena. Bol čas, aby sme sa sprivatizovali. Kapitál sme nemali, vysielanie preto skončilo. Mám predstavu, ako by sa dobré regionálne rádio dalo robiť, nechcem kritizovať G3. Niekedy sú aj vtipní, my sme nemali na vysielač, ale oni dali do reklamy, že im už stojí. Tak som rád, že im stojí, vysielač. :) Snažil som sa robiť vysielanie tak, aby nebolo kontroverzné. Robil som rozhovor s mnohými ľuďmi na aktuálne témy. Podliehalo to kontrole, pochopiteľne.
TV Sen Vám neponúklo pokračovanie? Mám s nimi dobré vzťahy dodnes, ale žiadnu ponuku takéhoto typu som od nich nedostal. Angažoval som sa ako lektor v Akadémii vzdelávania a v knižnici. Nastalo určité vákuum po mojej činnosti, až v poslednom období som opäť oslovovaný knižnicou, či Hornozáhorským osvetovým strediskom. Keď vznikala kniha Senica- dejiny mesta, dostal som ponuku od predstaviteľov mesta, aby som sa na niečom podieľal. Odmietol som ich, pretože ja nie som Seničan. Robil som krátko pred tým nárečie pre publikáciu Dejiny Myjavy.
Akú hudbu ste púšťali v rádiu? Československú, neviem, ako to bolo, nikto nás nepostihoval kvôli tantiémam. Vnučka sa ma pýtala, že čo je to? To je gramofón. Prešli sme všetky platne, čo mám doma. Pražský výber, Prúdy, Mariku Gombitovú - Ateliér duše. Keď som jej ponúkol Darinku, nechcela ju počúvať, kvôli nehode, čo sa jej stala. Verili by ste - takáto reakcia dieťaťa... Zaujímavé. Myslel som si, že jej repertoár z tej doby by ju mohol osloviť.
Zahraničnú hudbu... Čo si nosili študenti na chrbtoch, to som si nezháňal, ako Iron Maiden, Depeche mode a pod. V rámci vyučovania som zaviedol žiakov pred obnovenú skalickú rotundu, kde už bolo nasprejované AC/DC. :)
 Ako ste sa zoznámili s manželkou? Pri aktivitách ČSM. Neskorší riaditeľ obchodnej akadémie a gymnázia Jozef Karas sa angažoval v práci s mládežou. V budove obchodnej akadémie bola silvestrovská zábava, v roku 1963. Na Silvestra som bol ešte doma, stihol som sa prepraviť do Senice. Prišiel som na začiatok, no a tam som sa zoznámil so svojou neskoršou manželkou. Bola príbuznou pána Novanského, ktorý ju tam zobral ako svoju švagrinú. Dá sa povedať, že to bola láska na prvý pohľad. Dodnes mi chýba.:( Mnohé papiere mi písala, vysvedčenia rada robila. Keď sme sa zoznámili, končila školu v Modre. Neskôr si urobila aj vysokú pre materské školy, čo jej na financiách aj tak nepridalo. Nemala ani príplatok.
Láska na prvý pohľad...ako ste to pociťovali? To sám neviem, bolo to niečo zvláštne. Dodnes to tak cítim, aj s odstupom času. Keď som jej vravieval, že si spomínam, ako voňala, keď som sa pritúlil. No čo, už sme starí, odpovedala mi. :) Pre mňa sú tie spomienky stále živé. Je dobré také niečo zažiť.
Z nášho rozhovoru by malo vyplynúť, že som zažil tri režimy. Kapitalistický, socialistický a ja vravím , že opäť kapitalistický aj keď niektorí vravia, aby som to nevravel. Lebo spočiatku sa slovo kapitalizmus ukrýval do úzadia.
Nie demokratický? Zakrývalo sa to pojmom trhový mechanizmus. Dnes sa už normálne o tom hovorí ako o kapitalizme. Ja som robil štátnice z marxizmu, obe na jednotku. Prvú známku na rigoróznu skúšku mi dekan bez vysvetlenia neuznal. Musel som ju absolvovať znova. Dokonca som odpovedal na tému Ústava ČSSR a ZSSR. Nezabudol som vtedy zdôrazniť, že v Sovietskom zväze bolo v ústave zakotvené právo na byt. Ja, ktorý som nebol nikdy v strane ani v ZSSR, by som sa veľmi zaujímal, ako v Rusku legalizovali bezdomovectvo.:) Panelák, v ktorom bývam, bol postavený vďaka vízii pána Novotného, chcel do roku 1970 vyriešiť bytový problém. Keď poviem, že paneláky sú po životnosti, tak sa na mňa pozerajú ako na outsidera.
 Som starý publicista, preto som nemohol odmietnuť tento rozhovor. :) Robil som aj v rozhlase ako študent. Pochádzal som z chudobnej rodiny, rodičia mi nemohli dávať viac ako 300 korún. Štipendium som nedostal, lebo členkou družstva sa stala mama. Ešte som za ňu odrábal jednotky najmä v lete pri družstevnej mláťačke, celé dni. Aj som Boha v duchu prosil, aby zapršalo. Musím povedať, že ľudia, s ktorými som sa tam stretával, boli dobrí, slušní ľudia. Lenže namiesto toho, aby tie jednotky napísali na mamu, napísali ich na otca. Otec robil v armatúrke ťažkú prácu, zajtra bude 45 rokov, čo zomrel. Čo som mohol robiť? Nič. Mohol som zlynčovať úradníka roľníckeho družstva a dnes by som to využil ako boj proti komunizmu.
Stretol som skupinu detí, pýtal som sa, či sú pioniersky tábor. Ono to funguje ako vtedy - tak aj teraz. Pani učiteľka sa ohradila nad slovom pionier. Hneď som jej doložil príklad s mobilným operátorom, kde ma obvinili zo zneužívania programu. Na základe toho, že som získal nového zákazníka, mohol som volať svojím trom najmilším tri mesiace zadarmo. Mal som problém, komu volať. Prakticky som volal len s dcérou. Strážil som si, aby mi neuhryzli z môjho kreditu, keď som to mal mať zadarmo. Obvinenie zo zneužitia bola urážka mojej cti. Rád by som vyhral aspoň morálne. Po dvoch mesiacoch mi odobrali nárok volať zadarmo a spätne mi to spoplatnili. Ako vysvitlo, problémom bolo, že som nevolal na iné telefónne čísla okrem tých troch. Ale to som ja netušil, že musím zavolať aj na iné čísla, bol by som tak preventívne urobil. :) Ešte mi došla potom sms-ka, upozorňujúca na ukončenie troch mesiacov volania zadarmo. :) Napadla ma myšlienka, že aj ten kapitalizmus by mohol byť s ľudskou tvárou.:)
Žili ste v troch režimoch... Každá doba má svoje. Pre obyčajného človeka, ako som ja, je to v podstate jedno. Vždy musí človek poslúchať, byť biedny a snažiť sa. Ako študent som robil v Slovenskom rozhlase, to som nedohovoril, bol tam jeden veľmi dobrý redaktor v literárnej redakcii, volal sa Dubček, Štefan. Prekladal som z ruštiny, robil som pásma. Bol som hrdý, že v časopise Rozhlas, ktorý už nevychádza, bolo uvedené pásmo xy, preklad Štefan Mocko. Mám archív týchto vecí, ktoré sa chystám vyhadzovať.
Vyhadzovať? To by bola škoda...U mňa samotného tie veci vyvolávajú úsmev. Kedysi som si zarábal ako tvorca krížoviek pre Roľnícke noviny, za čo sa aj trošku hanbím. Bol tam dobrý redaktor Alfonz Lobotka. Za každú som dostal 100 korún.
Dnes je moderné sudoku... Do toho som neprenikol. Nebohá manželka sa angažovala na tému maľované krížovky, ktoré aj vyrábala.
Aký bol Váš spoločný život s manželkou, boli aj konflikty? Idylický určite nebol. S odstupom času si uvedomujem, že niekedy som mohol byť menej drsný, aj som sa mohol menej angažovať na akciách, ktoré ma okrádali o čas, ktorý som mohol stráviť s rodinou.
 Dňa 19.7.2010 sa zhováral a fotil Ravando Mexa. Autorizované Štefanom Mockom.
Pridal: senican.sk   
ultraviolet
16:18, 27. 08. '10 |   
V rámci zachovania objektivity a plurality názorov si dovolím zaslať aj ten svoj:
Pán profesor Mocko ma, bohužiaľ, nič nenaučil. Jeho hodiny sa niesli v duchu permanentného odbáčania od témy. K samotnému učivu nám toho povedal pramálo (v čase môjho štúdia na GYM SE bola v kurze téma psích exkrementov pred jeho činžiakom). Príprava na maturitnú skúšku bola vyložene samoštúdium s nulovým využitím jeho prednášok či poznámok (zapísaných za 20cm okrajom v zošite). Túto skúsenosť mala nielen naša trieda, ale nezávisle od seba mi ju potvrdili aj iní študenti (mladší aj starší), dokonca aj generačne starší členovia mojej rodiny, ktorých učil. Pamäť je však milosrdná, viažu sa mi k nemu hlavne milé a vtipné spomienky. Pána profesora si ako človeka vážim a želám mu pevné zdravie a životnú pohodu. [reaguj]
Rybenahepa
00:40, 04. 08. '10 |
zlaty pan profesor Mocko!
je to pekny medajlon osobnosti senice, ale nemohol by byt v tomto pripade na pokracovanie? myslim si, ze pan profesor nam ma este vela toho ponuknut, poodkryt, okomentovat, rozanalyzovat a ozivit nas sucasny sprint na dlhe?trate... [reaguj]
Alan
23:34, 26. 07. '10 | 
Bohatstvo, zůstanete s ú?!!! [reaguj]
oliverka
09:29, 27. 07. '10 | 
Hm, pre mňa aktuálna otázka, pretože som nad niečím podobným premýšľala pár dní dozadu. Dočítala som knihu od Evy Maliti Fraňovej s názvom Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská. Vydal ju Ústav svetovej literatúry SAV - to len na ilustráciu, že ide o serióznu publikáciu, ktorú môžeme považovať za jazykovo korektnú. Zarazilo ma, že v texte sú početné prepisy ruských textov - prevedené z azbuky do latinky. Napr. (citujem str. 120): "On v šestóm časú utrá pavalílsia adétyj na étot diván."
Zdá sa teda, že odborníci najpovolanejší pri prepise využívajú slovenské hlásky, nie cudzojazyčné. Príklad - slovenská abeceda nepozná ruské "я", z azbuky ho prepísali ako "ia". Rovnako nepoznáme ani českú špecialitku "u s krúžkom", našou slovenskou obdobou je "ú". Takže podľa mňa odpoveď na tvoje zvolanie: "Bohatstvo, zůstanete s ú?!!!" je: "Áno, pretože ů majú Česi, nie Slováci." Predpokladám teda, že autor rozhovoru vedel, čo píše.
SD
09:38, 27. 07. '10 |
Oliverka = zatiaľ najkvalitnejší komentár v rámci celého tohto fóra. Ako by povedali mladšie generácie - REŠPEKT!
setop
09:45, 25. 07. '10 |
davam velky respekt autorovi aj p. Mockovi [reaguj]
kuscukru
23:22, 24. 07. '10 |
Ravando, si čoraz lepší :-)
Krásne napísané, pán Mocko je skutočná osobnosť. [reaguj]
 |
 |
SeLebrity Underground
Parkujem ako kráľ Lacov sprievodca po krčmách 
 Loading...
Senicansk Channel
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 |
|
Kultúra
Umenie
Šport
Počítače
Hudba
Osobné
Politika
(1).jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
|
|
|
||
 | ||||
 |
|
 |
|
 |
